Ruženec je modlitba, ktorou vyznávame Panne Márii, Matke Pána Ježiša a našej Matke, že si ju ctíme, milujeme a chceme jej vo svojom živote slúžiť a napodobňovať ju. Slúžiť Panne Márii potom znamená slúžiť jej Synovi a nasledovať ho vo svojom vlastnom živote. Preto sa na ňu obraciame, aby nám vyprosila od Boha všetky milosti, ktoré potrebujeme, aby sa nám to v našom živote darilo.
Modliť sa ruženec neznamená teda nič iné, ako hľadať spôsob, aby sme boli s Ježišom a Máriou. Rozjímajúc o tajomstvách ich života, sme s nimi, keď prichádza radosť Vianoc i vážnosť obetovania v chráme, smútok a krvavý pot na tvári, na chrbte rany od bičovania a od nesenia kríža, na hlave tŕňová koruna. Keď sme s nimi každodenne spojení pri modlitbe ruženca, keď sa s nimi rozprávame, môžeme sa im pripodobniť tým, že sa od nich budeme učiť pokornému, chudobnému, skrytému, trpezlivému a dokonalému životu – životu svätosti. A budeme mať s nimi zaručenú radosť z víťazstva nad smrťou a hriechom, zaistené dary Ducha Svätého a konečnú oslavu v nebi.
Preto modliť sa ruženec neznamená skryť sa niekde do kúta a žiť ďaleko od ľudí a života. Znamená to prispôsobovať sa cudzím i vlastným krížom a niesť ich tak, ako ich nosili Ježiš a Mária. Byť s nimi, to znamená mať aj trápenia a ťažkosti a nikdy nebyť rozhorčený. Byť s nimi, to znamená prežiť aj opovrhnutia a sklamania, a nikdy nehľadať pomstu. Ísť s nimi – to znamená ísť novou cestou človeka, ktorý verí v Boha tvoriaceho všetko nové.
Každá modlitba sa môže rýchlo skončiť, a to tak, že sa všetko pomodlíme, ale nestretneme sa s Ježišom a Máriou, neporozprávame sa s nimi – nepripodobníme sa im. Preto je dôležité mať čas na modlitbu ruženca a na každú inú modlitbu. Čím častejšie a vytrvalejšie sa modlíme ruženec, o to podobnejšími sa stávame Ježišovi a Márii. Naučíme sa ich poznávať a milovať a priblížime sa im s láskou a v sile Ducha Svätého. To je jediným zmyslom modlitby ruženca.