Hlavný oltár
Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, ktorý dnes v kostole dominuje, nie je originálny. Pôvodný oltár stál na tomto istom mieste ako dnešný. Pochádza z roku 1510 - 1516 a bol vyhotovený v gotickom slohu. Niektorí datujú tri hlavné sochy do roku 1490. Na predele oltára sú po stranách erby Uhorska a Poľska. V roku 1895, za vtedajšieho farára Petra Hartsára (1891-1923), sa začala rozsiahla vnútorná oprava celého kostola. Kostol vtedy vymaľovali, boli vyrobené a do okien vsadené nové farebné vitráže. Pri maľovaní kostola sa objavili staré, zrejme gotické fresky na stenách, ktoré sa vraj už nedali obnoviť. Stav hlavného oltára a dvoch bočných oltárov (oltár sv. Anny a Zvestovania) boli tak spráchnivené, že ich oprava bola nevyhnutná. Oprava priamo v Sabinove údajne nebola možná, preto bol na žiadosť pamiatkového úradu tento gotický skvost s povolením biskupa Konštantína Schustera v roku 1896 prevezený do Budapešti, hlavného mesta vtedajšieho Uhorska, kde ale skonštatovali, že sa zreštaurovať už nedajú. Ministerstvo kultu ich umiestnilo do múzea, no súčasne sa zaviazalo, že namiesto starých oltárov dá na vlastné náklady vyrobiť a postaviť nové. V roku 1899 bol postavený nový oltár, no starému sa ani zďaleka nevyrovnal. Ďalšie dva bočné oltáre dalo spomenuté ministerstvo postaviť v roku 1906. V roku 1918 došlo k rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie, a tak sa sabinovský oltár už asi navždy ocitol na území cudzieho štátu. Dnes sa tento oltár nachádza v Magyar Nemzeti Galéria v Budapešti.
Na otvorených krídlach dnešného oltára sú maľby zo života Jána Krstiteľa, (zjavenie Zachariášovi, narodenie Jána, účinkovanie, Výjav: „Hľa, Baránok Boží“, napomínanie Herodesa, krst Ježiša, sťatie Jána a Salome s hlavou Jána Krstiteľa). Na zatvorených krídlach je zobrazenie umučenie Pána Ježiša. V skrini oltára sa v strede nachádza socha Panny Márie s Ježiškom, sv. Ján Krstiteľ s baránkom a sv. Peter s kľúčom v ruke.
„Doktorský“ oltár
Najvzácnejším oltárom je oltár Cirkevných otcov alebo tiež nazývaný „Doktorský“ oltár.
Neskorogotický, krídlový oltár pochádza z roku okolo r. 1520 z dielní Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy cirkevných otcov: sv. Hieronym (zľava), sv. Augustín (sprava) a sv. Ambróz (v strede). Na otvorených oltárnych krídlach sú vyobrazení dvaja svätí biskupi (zľava), sv. Martin, 10 000 mučeníkov (sprava). Na zatvorených krídlach je vyobrazený sv. Martin, sv. Erazmus, traja svätci a neznámy sv. biskup. Na pevných krídlach sv. Hieronym, neznámy svätec, sv. Helena, sv. Juraj. Maľby na doskách vytvoril neznámy autor. V spodnej časti je plastika Krista s tŕňovou korunou, po jeho stranách boli ešte do nedávna dve plastiky, ale tie boli v 70. rokoch 20.stor. odcudzené. V nadstavci je plastika Pieta a postavy svätcov. Táto plastika s nadstavcom bola vytvorená omnoho neskôr.
Sv. Hieronym: kňaz, cirkevný učiteľ, narodil sa okolo roku 347 (dnešné Chorvátsko), zomrel roku 420 v Betleheme (tiež patrón študentov). Patrí medzi štyroch najväčších západných otcov v katolíckej Cirkvi. Nikdy však nebol oficiálne vyhlásený za svätého. Ľudia ho však spontánne uctievali. Pôsobil v Ríme ako tajomník pápeža Damaza a mal veľké predpoklady stať sa Petrovým nástupcom, ale nestalo sa tak. Odchádza z Ríma na iné miesta, neskôr do Betlehema, kde založil mnohé kláštory. Vrchol jeho diela je preklad biblie „Vulgáta“. Na oltári je vyobrazený s levom (v Betleheme vyliečil leva).
Sv. Ambróz: biskup, cirkevný učiteľ, narodený v roku 339 (dnešné Nemecko), zomrel v r. 397 v Miláne. Bol to veľmi vzdelaný muž, mal pred sebou veľkú politickú kariéru, avšak ľudí priťahovala jeho veľká charizma, a preto si ho zvolili za biskupa. Stalo sa to vo veľmi krátkom čase. Písal knihy, hymny, básne a bol zakladateľom liturgického spevu milánskej cirkvi. Ako prvý použil pre eucharistickú slávnosť pojem „omša.“ Je zobrazovaný s knihou (u nás) alebo s úľom (tiež je patrónom včelárov).
Sv. Augustín Aurelius: biskup, cirkevný učiteľ, narodený v roku 354 (dnešné Alžírsko), zomrel v roku 430 v Hippo – Numídia. Bol spisovateľom, zakladateľom augustiniánskej spoločnosti (dnes rehoľa sv. Augustína). V mladosti žil nezriadeným životom, ale vďaka modlitbám svojej matky sv. Moniky zmenil svoj hriešny život. Za jeho obrátenie vďačil aj vtedajšiemu arcibiskupovi Ambrózovi. V roku 387 prijal od neho krst, neskôr kňazstvo a stal sa biskupom v Hippo. Bol skvelý kazateľ a dá sa povedať, že do 13. storočia nebol teologicky prekonaný. Na doplnenie, štvrtým najväčším cirkevným otcom je sv. Gregor I. Veľký, pápež.
Sv. Hieronym, Ambróz a Augustín, orodujte za nás!
Oltár sv. Anny
Tento oltár nie je originálom, ale len kópiou, ktorú k nám doviezli v roku 1906 z Budapešti. V skrini oltára je socha sv. Anny a Panny Márie s Ježiškom pod ochranným plášťom anjela. Na zatvorených krídlach sú maľby na dreve: stretnutie s Alžbetou, narodenie Ježiša, obriezka v chráme, útek do Egypta, stretnutie s Ježišom, smrť Panny Márie, korunovanie Panny Márie. Je zaujímavé, prečo sú tieto výjavy na oltári sv. Anny, a nie na oltári zvestovania.
Do roku 1896 na tomto mieste stál originálny oltár z dielní Majstra Pavla. Bol však prevezený do Budapešti pod zámienkou jeho reštaurovania. Dnes sa nachádza spolu s hlavným oltárom a oltárom Zvestovania v Magyar Nemzeti Galéria (Budapešť).
Oltár Zvestovania Panne Márii
Originál tohto oltára z dielne Majstra Pavla sa tiež nachádza v Magyar Nemzeti Galéria v Budapešti. Kópia oltára, ktorá bola privezená z Maďarska v roku 1906, stojí u nás v ľavej bočnej lodi vpredu. V skrini oltára sa nachádza plastika Panny Márie s anjelom Gabrielom. Po stranách sú reliéfy svätcov, v dolnom predele je klaňanie sa troch kráľov. Oltár dopĺňa ornamentálna plastika. Na zatvorených krídlach sú maľby neznámych svätcov.
Oltár sv. Stanislava a sv. Štefana
Je umiestnený vzadu pod chórom z ľavej strany, ide o originál. Neskorogotický krídlový z rokov 1500 - 1505, na prostrednej tabuli je maľba sv. Stanislava a sv. Štefana, na bočných krídlach sú sv. Leonard, sv. Krištof, sv. Eustach a sv. Erazmus.
Sv. Stanislav: biskup, mučeník, narodený okolo roku 1030 v Krakove. Po štúdiách bol vysvätený za kňaza a v roku 1072 za biskupa. Napomínal kráľa Boleslava II., aby nežil nemravne, neskôr ho exkomunikoval, a preto ho kráľ sám zavraždil pred oltárom v chráme sv. Michala dňa 11. apríla 1079. Vyobrazený je ako biskup a pri nohách má vzkrieseného mŕtveho (podľa legendy ho sám vzkriesil).
Sv. Štefan: kráľ, narodený v roku 969 v Maďarsku. Spolu so svojou manželkou zakladal kostoly, kláštory. Zaslúžil sa o prenikanie kresťanstva v celej jeho zemi. Na Vianoce v roku 1000 bol korunovaný za prvého kráľa na zemi. Zomrel 15.augusta 1038 a bol pochovaný v bazilike v Szekesfehervári. Je patrónom Maďarov a na oltári je vyobrazovaný ako kráľ.
Sv. Leonard: narodený v 5. stor. vo Francúzsku. O jeho živote vieme, že žil v lese ako pustovník a prichádzalo za ním veľa zúfalých a hľadajúcich radu, ktorým pomáhal. Postupne sa z pustovne stal kláštor St-Leonard-de-Noblat. Tam zomrel ako opát v roku 599. Dodnes je Leonardov hrob v románskom kostole sv. Leonarda navštevovaným pútnickým miestom. U nás je znázornený v mníšskom habite.
Sv. Krištof: narodený v 2.stor. v dnešnom Turecku, patrón cestujúcich, zomrel mučeníckou smrťou (u nás vyobrazený podľa legendy ako prenáša malého Ježiška cez rieku).
Sv. Eustach: mučeník, narodený v 1.stor. v Ríme. O jeho živote vieme tiež viac legiend ako faktov. Vyrastal v pohanskej rodine a dostal vojenskú výchovu, bol menovaný plukovníkom rímskej légie v Malej Ázii. Tu ho postihli mnohé nešťastia. Prišiel o majetok, ženu mu predali do otroctva a dvaja synovia zahynuli v púšti. Sám slúžil u chudobného sedliaka. No rímsky cisár Traján ho dal vyhľadať a priviesť naspäť do Ríma. Tam sa stal znova úspešným v čele légií. Nový cisár Hadrián sa však dozvedel o tom, že je kresťan a odsúdil ho na smrť upálením. Zomrel v roku 118 v Ríme a jeho ostatky sú v kostole sv. Eustacha v Ríme. Je patrónom pri rodinnom nešťastí. Na oltári je vyobrazený s mečom a zástavou.
Sv. Erazmus: biskup, mučeník, narodený v 3.stor. v Sýrii. O jeho živote nemáme autentické záznamy, ale mnoho legiend. Keď začalo prenasledovanie kresťanov za cisára Diokleciána, musel zo svojej diecézy v Antiochii ujsť. Žil vraj sedem rokov v samote v horách. Keď sa znova vrátil, bol zatknutý a ukrutne mučený. Zomrel asi roku 303 v Taliansku. Je patrónom sústružníkov, pomocník pri pôrode a chorobách žalúdka. Na oltári zobrazený ako biskup, v ruke drží nástroj svojho mučenia.
Tento oltár sa zatvára vo vianočnom období. V strednej časti je maľba zvestovania Panne Márii a na bočných krídlach sú reliéfne výjavy narodenia Ježiška. Pastieri pred Ježiškom, Simeonovo proroctvo, obetovanie v chráme a klaňanie sa troch kráľov. (Hoci oltár je originál z 1500 - 1505, zdá sa, že práve tieto reliéfy boli v neskoršom období zamenené, pretože v nich chýba esovité gotické, neogotické stvárnenie.)
Oltár Kalvárie
Oltár Kalvárie sa nachádza v pravej bočnej lodi vpredu. Je to neskorogotický, krídlový oltár, pochádza z roku okolo 1520 (originál). V skrini je súsošie ukrižovaný Kristus, Panna Mária a sv. Ján apoštol. Na otvorených krídlach sú maľby – štyri výjavy z legendy o nájdení sv. Kríža (roku 326 v Jeruzaleme ho objavila sv. Helena cisárovná, matka Konštantína Veľkého).
V pôstnom období sa oltáre zatvárajú. Pri zatvorených krídlach vidíme maľby týchto svätcov: sv. Vít a sv. Krištof, sv. Dionýz a sv. Katarína, sv. Barbora a Margita, sv. Pantaleón a Pavol, sv. Juraj a biskup, sv. Egídius a Erazmus, sv. Eustachus a biskup, mučenie svätca. V predele je plastika Kristus pod krížom a po stranách sú maľby sv. Peter a Pavol. Podobne aj u tohto oltára bol urobený nadstavec so sochou zmŕtvychvstalého Krista oveľa neskôr.
Sv. Vít: narodil sa okolo roku 297 na Sicílii, ako sedemročný zomrel mučeníckou smrťou za vlády cisára Diokleciána (u nás vyobrazený ako mladík, jeho relikvia je aj v Prahe v chráme sv. Víta).
Sv. Dionýz Veľký: biskup z Alexandrie, narodený okolo roku 170 v Egypte, dlho musel unikať pred prenasledovateľmi kresťanov za vlády cisára Décia, dodnes sa zachovali časti jeho spisov.
Sv. Barbora: narodená v 3.storočí v dnešnom Turecku.
Sv. Margita: narodená v 3. storočí v dnešnej Sýrii, obidve zomreli mučeníckou smrťou v dobe veľkého prenasledovania kresťanov (u nás sv. Barbora vyobrazená s vežou vedľa sv. Margity s drakom).
Sv. Pantaleón: lekár, narodený v 3. storočí, dnešné Turecko. Žil katakombálne kresťanstvo, mal liečiteľské schopnosti, slúžil na cisárskom dvore cisára Maximiliána. Za jeho tajné kresťanské aktivity ho udal muž menom Galérius. Bol umučený na smrť. Je patrónom lekárov, opustených, pomocník v núdzi.
Sv. Juraj: narodený v 3. storočí, dnešné Turecko. Jeho život nemáme podchytený faktami, ale množstvom legiend. I napriek tomu si získal veľkú úctu. S najväčšou pravdepodobnosťou bol vojakom za cisára Diokleciána, tajným kresťanom, a preto aj zomrel mučeníckou smrťou. Je znázorňovaný v boji s drakom.
Sv. Egídius: (Jiljí) narodený v 7.stor. v Grécku, žil ako pustovník vo Francúzsku. Knihy nám hovoria, že bol omylom postrelený kráľovským šípom namiesto lane. Kráľ chcel odčiniť svoju vinu a na podnet pustovníka dal vystavať na tom mieste kláštor Saint-Gilles, kde bol Egídius prvým opátom. Jeho ostatky sú uchované v bazilike v Tolouse.
Sv. Krištof, Erazmus a Eustach sú zobrazení aj na oltári sv. Stanislava a Štefana.
Gotické sochy
Tri najvzácnejšie gotické sochy sú z okolo r. 1500, a tiež z dielní Majstra Pavla z Levoče.
Socha sv. Jána apoštola – v rukách drží kalich, podľa legendy vypil jed, ktorým ho chceli otráviť a nič sa mu nestalo.
Sv. Jakub, apoštol je znázorňovaný s palicou a mušľou na čiapke.
Sv. Ondrej má v ruke skrížené brvná v tvare X, symbol jeho mučeníckej smrti.
Medzi vzácne sochy tiež patrí baroková socha Panny Márie s Ježiškom z 1. polovice 18. storočia a baroková socha sv. Augustína.
Hlavný oltár sv. Jána Krstiteľa, ktorý dnes v kostole dominuje, nie je originálny. Pôvodný oltár stál na tomto istom mieste ako dnešný. Pochádza z roku 1510 - 1516 a bol vyhotovený v gotickom slohu. Niektorí datujú tri hlavné sochy do roku 1490. Na predele oltára sú po stranách erby Uhorska a Poľska. V roku 1895, za vtedajšieho farára Petra Hartsára (1891-1923), sa začala rozsiahla vnútorná oprava celého kostola. Kostol vtedy vymaľovali, boli vyrobené a do okien vsadené nové farebné vitráže. Pri maľovaní kostola sa objavili staré, zrejme gotické fresky na stenách, ktoré sa vraj už nedali obnoviť. Stav hlavného oltára a dvoch bočných oltárov (oltár sv. Anny a Zvestovania) boli tak spráchnivené, že ich oprava bola nevyhnutná. Oprava priamo v Sabinove údajne nebola možná, preto bol na žiadosť pamiatkového úradu tento gotický skvost s povolením biskupa Konštantína Schustera v roku 1896 prevezený do Budapešti, hlavného mesta vtedajšieho Uhorska, kde ale skonštatovali, že sa zreštaurovať už nedajú. Ministerstvo kultu ich umiestnilo do múzea, no súčasne sa zaviazalo, že namiesto starých oltárov dá na vlastné náklady vyrobiť a postaviť nové. V roku 1899 bol postavený nový oltár, no starému sa ani zďaleka nevyrovnal. Ďalšie dva bočné oltáre dalo spomenuté ministerstvo postaviť v roku 1906. V roku 1918 došlo k rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie, a tak sa sabinovský oltár už asi navždy ocitol na území cudzieho štátu. Dnes sa tento oltár nachádza v Magyar Nemzeti Galéria v Budapešti.
Na otvorených krídlach dnešného oltára sú maľby zo života Jána Krstiteľa, (zjavenie Zachariášovi, narodenie Jána, účinkovanie, Výjav: „Hľa, Baránok Boží“, napomínanie Herodesa, krst Ježiša, sťatie Jána a Salome s hlavou Jána Krstiteľa). Na zatvorených krídlach je zobrazenie umučenie Pána Ježiša. V skrini oltára sa v strede nachádza socha Panny Márie s Ježiškom, sv. Ján Krstiteľ s baránkom a sv. Peter s kľúčom v ruke.
„Doktorský“ oltár
Najvzácnejším oltárom je oltár Cirkevných otcov alebo tiež nazývaný „Doktorský“ oltár.
Neskorogotický, krídlový oltár pochádza z roku okolo r. 1520 z dielní Majstra Pavla z Levoče. V skrini sú umiestnené sochy cirkevných otcov: sv. Hieronym (zľava), sv. Augustín (sprava) a sv. Ambróz (v strede). Na otvorených oltárnych krídlach sú vyobrazení dvaja svätí biskupi (zľava), sv. Martin, 10 000 mučeníkov (sprava). Na zatvorených krídlach je vyobrazený sv. Martin, sv. Erazmus, traja svätci a neznámy sv. biskup. Na pevných krídlach sv. Hieronym, neznámy svätec, sv. Helena, sv. Juraj. Maľby na doskách vytvoril neznámy autor. V spodnej časti je plastika Krista s tŕňovou korunou, po jeho stranách boli ešte do nedávna dve plastiky, ale tie boli v 70. rokoch 20.stor. odcudzené. V nadstavci je plastika Pieta a postavy svätcov. Táto plastika s nadstavcom bola vytvorená omnoho neskôr.
Sv. Hieronym: kňaz, cirkevný učiteľ, narodil sa okolo roku 347 (dnešné Chorvátsko), zomrel roku 420 v Betleheme (tiež patrón študentov). Patrí medzi štyroch najväčších západných otcov v katolíckej Cirkvi. Nikdy však nebol oficiálne vyhlásený za svätého. Ľudia ho však spontánne uctievali. Pôsobil v Ríme ako tajomník pápeža Damaza a mal veľké predpoklady stať sa Petrovým nástupcom, ale nestalo sa tak. Odchádza z Ríma na iné miesta, neskôr do Betlehema, kde založil mnohé kláštory. Vrchol jeho diela je preklad biblie „Vulgáta“. Na oltári je vyobrazený s levom (v Betleheme vyliečil leva).
Sv. Ambróz: biskup, cirkevný učiteľ, narodený v roku 339 (dnešné Nemecko), zomrel v r. 397 v Miláne. Bol to veľmi vzdelaný muž, mal pred sebou veľkú politickú kariéru, avšak ľudí priťahovala jeho veľká charizma, a preto si ho zvolili za biskupa. Stalo sa to vo veľmi krátkom čase. Písal knihy, hymny, básne a bol zakladateľom liturgického spevu milánskej cirkvi. Ako prvý použil pre eucharistickú slávnosť pojem „omša.“ Je zobrazovaný s knihou (u nás) alebo s úľom (tiež je patrónom včelárov).
Sv. Augustín Aurelius: biskup, cirkevný učiteľ, narodený v roku 354 (dnešné Alžírsko), zomrel v roku 430 v Hippo – Numídia. Bol spisovateľom, zakladateľom augustiniánskej spoločnosti (dnes rehoľa sv. Augustína). V mladosti žil nezriadeným životom, ale vďaka modlitbám svojej matky sv. Moniky zmenil svoj hriešny život. Za jeho obrátenie vďačil aj vtedajšiemu arcibiskupovi Ambrózovi. V roku 387 prijal od neho krst, neskôr kňazstvo a stal sa biskupom v Hippo. Bol skvelý kazateľ a dá sa povedať, že do 13. storočia nebol teologicky prekonaný. Na doplnenie, štvrtým najväčším cirkevným otcom je sv. Gregor I. Veľký, pápež.
Sv. Hieronym, Ambróz a Augustín, orodujte za nás!
Oltár sv. Anny
Tento oltár nie je originálom, ale len kópiou, ktorú k nám doviezli v roku 1906 z Budapešti. V skrini oltára je socha sv. Anny a Panny Márie s Ježiškom pod ochranným plášťom anjela. Na zatvorených krídlach sú maľby na dreve: stretnutie s Alžbetou, narodenie Ježiša, obriezka v chráme, útek do Egypta, stretnutie s Ježišom, smrť Panny Márie, korunovanie Panny Márie. Je zaujímavé, prečo sú tieto výjavy na oltári sv. Anny, a nie na oltári zvestovania.
Do roku 1896 na tomto mieste stál originálny oltár z dielní Majstra Pavla. Bol však prevezený do Budapešti pod zámienkou jeho reštaurovania. Dnes sa nachádza spolu s hlavným oltárom a oltárom Zvestovania v Magyar Nemzeti Galéria (Budapešť).
Oltár Zvestovania Panne Márii
Originál tohto oltára z dielne Majstra Pavla sa tiež nachádza v Magyar Nemzeti Galéria v Budapešti. Kópia oltára, ktorá bola privezená z Maďarska v roku 1906, stojí u nás v ľavej bočnej lodi vpredu. V skrini oltára sa nachádza plastika Panny Márie s anjelom Gabrielom. Po stranách sú reliéfy svätcov, v dolnom predele je klaňanie sa troch kráľov. Oltár dopĺňa ornamentálna plastika. Na zatvorených krídlach sú maľby neznámych svätcov.
Oltár sv. Stanislava a sv. Štefana
Je umiestnený vzadu pod chórom z ľavej strany, ide o originál. Neskorogotický krídlový z rokov 1500 - 1505, na prostrednej tabuli je maľba sv. Stanislava a sv. Štefana, na bočných krídlach sú sv. Leonard, sv. Krištof, sv. Eustach a sv. Erazmus.
Sv. Stanislav: biskup, mučeník, narodený okolo roku 1030 v Krakove. Po štúdiách bol vysvätený za kňaza a v roku 1072 za biskupa. Napomínal kráľa Boleslava II., aby nežil nemravne, neskôr ho exkomunikoval, a preto ho kráľ sám zavraždil pred oltárom v chráme sv. Michala dňa 11. apríla 1079. Vyobrazený je ako biskup a pri nohách má vzkrieseného mŕtveho (podľa legendy ho sám vzkriesil).
Sv. Štefan: kráľ, narodený v roku 969 v Maďarsku. Spolu so svojou manželkou zakladal kostoly, kláštory. Zaslúžil sa o prenikanie kresťanstva v celej jeho zemi. Na Vianoce v roku 1000 bol korunovaný za prvého kráľa na zemi. Zomrel 15.augusta 1038 a bol pochovaný v bazilike v Szekesfehervári. Je patrónom Maďarov a na oltári je vyobrazovaný ako kráľ.
Sv. Leonard: narodený v 5. stor. vo Francúzsku. O jeho živote vieme, že žil v lese ako pustovník a prichádzalo za ním veľa zúfalých a hľadajúcich radu, ktorým pomáhal. Postupne sa z pustovne stal kláštor St-Leonard-de-Noblat. Tam zomrel ako opát v roku 599. Dodnes je Leonardov hrob v románskom kostole sv. Leonarda navštevovaným pútnickým miestom. U nás je znázornený v mníšskom habite.
Sv. Krištof: narodený v 2.stor. v dnešnom Turecku, patrón cestujúcich, zomrel mučeníckou smrťou (u nás vyobrazený podľa legendy ako prenáša malého Ježiška cez rieku).
Sv. Eustach: mučeník, narodený v 1.stor. v Ríme. O jeho živote vieme tiež viac legiend ako faktov. Vyrastal v pohanskej rodine a dostal vojenskú výchovu, bol menovaný plukovníkom rímskej légie v Malej Ázii. Tu ho postihli mnohé nešťastia. Prišiel o majetok, ženu mu predali do otroctva a dvaja synovia zahynuli v púšti. Sám slúžil u chudobného sedliaka. No rímsky cisár Traján ho dal vyhľadať a priviesť naspäť do Ríma. Tam sa stal znova úspešným v čele légií. Nový cisár Hadrián sa však dozvedel o tom, že je kresťan a odsúdil ho na smrť upálením. Zomrel v roku 118 v Ríme a jeho ostatky sú v kostole sv. Eustacha v Ríme. Je patrónom pri rodinnom nešťastí. Na oltári je vyobrazený s mečom a zástavou.
Sv. Erazmus: biskup, mučeník, narodený v 3.stor. v Sýrii. O jeho živote nemáme autentické záznamy, ale mnoho legiend. Keď začalo prenasledovanie kresťanov za cisára Diokleciána, musel zo svojej diecézy v Antiochii ujsť. Žil vraj sedem rokov v samote v horách. Keď sa znova vrátil, bol zatknutý a ukrutne mučený. Zomrel asi roku 303 v Taliansku. Je patrónom sústružníkov, pomocník pri pôrode a chorobách žalúdka. Na oltári zobrazený ako biskup, v ruke drží nástroj svojho mučenia.
Tento oltár sa zatvára vo vianočnom období. V strednej časti je maľba zvestovania Panne Márii a na bočných krídlach sú reliéfne výjavy narodenia Ježiška. Pastieri pred Ježiškom, Simeonovo proroctvo, obetovanie v chráme a klaňanie sa troch kráľov. (Hoci oltár je originál z 1500 - 1505, zdá sa, že práve tieto reliéfy boli v neskoršom období zamenené, pretože v nich chýba esovité gotické, neogotické stvárnenie.)
Oltár Kalvárie
Oltár Kalvárie sa nachádza v pravej bočnej lodi vpredu. Je to neskorogotický, krídlový oltár, pochádza z roku okolo 1520 (originál). V skrini je súsošie ukrižovaný Kristus, Panna Mária a sv. Ján apoštol. Na otvorených krídlach sú maľby – štyri výjavy z legendy o nájdení sv. Kríža (roku 326 v Jeruzaleme ho objavila sv. Helena cisárovná, matka Konštantína Veľkého).
V pôstnom období sa oltáre zatvárajú. Pri zatvorených krídlach vidíme maľby týchto svätcov: sv. Vít a sv. Krištof, sv. Dionýz a sv. Katarína, sv. Barbora a Margita, sv. Pantaleón a Pavol, sv. Juraj a biskup, sv. Egídius a Erazmus, sv. Eustachus a biskup, mučenie svätca. V predele je plastika Kristus pod krížom a po stranách sú maľby sv. Peter a Pavol. Podobne aj u tohto oltára bol urobený nadstavec so sochou zmŕtvychvstalého Krista oveľa neskôr.
Sv. Vít: narodil sa okolo roku 297 na Sicílii, ako sedemročný zomrel mučeníckou smrťou za vlády cisára Diokleciána (u nás vyobrazený ako mladík, jeho relikvia je aj v Prahe v chráme sv. Víta).
Sv. Dionýz Veľký: biskup z Alexandrie, narodený okolo roku 170 v Egypte, dlho musel unikať pred prenasledovateľmi kresťanov za vlády cisára Décia, dodnes sa zachovali časti jeho spisov.
Sv. Barbora: narodená v 3.storočí v dnešnom Turecku.
Sv. Margita: narodená v 3. storočí v dnešnej Sýrii, obidve zomreli mučeníckou smrťou v dobe veľkého prenasledovania kresťanov (u nás sv. Barbora vyobrazená s vežou vedľa sv. Margity s drakom).
Sv. Pantaleón: lekár, narodený v 3. storočí, dnešné Turecko. Žil katakombálne kresťanstvo, mal liečiteľské schopnosti, slúžil na cisárskom dvore cisára Maximiliána. Za jeho tajné kresťanské aktivity ho udal muž menom Galérius. Bol umučený na smrť. Je patrónom lekárov, opustených, pomocník v núdzi.
Sv. Juraj: narodený v 3. storočí, dnešné Turecko. Jeho život nemáme podchytený faktami, ale množstvom legiend. I napriek tomu si získal veľkú úctu. S najväčšou pravdepodobnosťou bol vojakom za cisára Diokleciána, tajným kresťanom, a preto aj zomrel mučeníckou smrťou. Je znázorňovaný v boji s drakom.
Sv. Egídius: (Jiljí) narodený v 7.stor. v Grécku, žil ako pustovník vo Francúzsku. Knihy nám hovoria, že bol omylom postrelený kráľovským šípom namiesto lane. Kráľ chcel odčiniť svoju vinu a na podnet pustovníka dal vystavať na tom mieste kláštor Saint-Gilles, kde bol Egídius prvým opátom. Jeho ostatky sú uchované v bazilike v Tolouse.
Sv. Krištof, Erazmus a Eustach sú zobrazení aj na oltári sv. Stanislava a Štefana.
Gotické sochy
Tri najvzácnejšie gotické sochy sú z okolo r. 1500, a tiež z dielní Majstra Pavla z Levoče.
Socha sv. Jána apoštola – v rukách drží kalich, podľa legendy vypil jed, ktorým ho chceli otráviť a nič sa mu nestalo.
Sv. Jakub, apoštol je znázorňovaný s palicou a mušľou na čiapke.
Sv. Ondrej má v ruke skrížené brvná v tvare X, symbol jeho mučeníckej smrti.
Medzi vzácne sochy tiež patrí baroková socha Panny Márie s Ježiškom z 1. polovice 18. storočia a baroková socha sv. Augustína.