Sv. Otec Ján Pavol II. nazval mládež svojou nádejou. Je to pravda. Mladí ľudia predstavujú v každej komunite a v každej spoločnosti nádej. Preto je veľmi dôležité a potrebné, aby sa mladej generácii venoval dostatočný priestor na rozvoj, dozrievanie a formáciu. Na úlohu, ktorá sa od nich očakáva, sa totiž majú dostatočne pripraviť. Viera predstavuje veľmi citlivú oblasť života človeka, lebo hovoríme o vnútornom presvedčení, ktoré nemožno nikomu nanútiť – možno k nemu prísť len celkom osobne. V období dospievania sa stretávame s klíčením viery, ktoré má svoje vlastné zákonitosti a úskalia. Potrebuje usmernenie, trpezlivosť, ale aj dôveru.
,Mladí hľadajú Boha, hľadajú zmysel života, hľadajú definitívne odpovede: „Čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ (Lk 10,25) V tomto hľadaní nemôžu nestretnúť Cirkev. Ani Cirkev nemôže nestretnúť mladých. Len treba, aby Cirkev mala hlboké pochopenie pre to, čo je mladosť, aký význam má pre mladého človeka.
V tejto neľahkej úlohe má svoje dôležité miesto farnosť: Ona je akousi kolískou, miestom, kde mladí žijú. Pastoračnými aktivitami má napomáhať k rozvoju duchovného života mladých, ale zároveň by nemala zabúdať ani na integrálnu formáciu mládeže. Budovanie vzťahu s Bohom, s ľuďmi, prežívanie kvalitných vzťahov a priateľstiev či nadobudnutie vedomia univerzálnosti cirkvi – výchova k službe a ohlasovaniu – toto všetko sú úlohy a výzvy, ktoré stoja pred mladými ľuďmi dnešnej doby. Farnosť nie je len miestom vyznačeným na mape. Kódex kánonického práva definuje farnosť ako ,,určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, v ktorej sa pastoračná starostlivosť realizuje pod autoritou diecézneho biskupa cez zvereného farára, ktorý je vlastným pastierom farnosti“ (porov. CIC kán.515§1).
Mladí ľudia sú dnes pozvaní, aby svoje kresťanstvo žili aktívne v službe spoločenstvu. Keďže pri dnešnej pastoračnej službe každý kňaz potrebuje pomocníkov, mladí ľudia sa tak môžu pre svoju farnosť stať požehnaním.
Tento rast, formáciu či dozrievanie môže každý mladý človek realizovať nielen prijímaním sviatostí, ale aj zapojením sa do činností hnutí a spoločenstiev, ktoré pôsobia aj v našej farnosti. Každý je srdečne pozvaný!
,Mladí hľadajú Boha, hľadajú zmysel života, hľadajú definitívne odpovede: „Čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ (Lk 10,25) V tomto hľadaní nemôžu nestretnúť Cirkev. Ani Cirkev nemôže nestretnúť mladých. Len treba, aby Cirkev mala hlboké pochopenie pre to, čo je mladosť, aký význam má pre mladého človeka.
V tejto neľahkej úlohe má svoje dôležité miesto farnosť: Ona je akousi kolískou, miestom, kde mladí žijú. Pastoračnými aktivitami má napomáhať k rozvoju duchovného života mladých, ale zároveň by nemala zabúdať ani na integrálnu formáciu mládeže. Budovanie vzťahu s Bohom, s ľuďmi, prežívanie kvalitných vzťahov a priateľstiev či nadobudnutie vedomia univerzálnosti cirkvi – výchova k službe a ohlasovaniu – toto všetko sú úlohy a výzvy, ktoré stoja pred mladými ľuďmi dnešnej doby. Farnosť nie je len miestom vyznačeným na mape. Kódex kánonického práva definuje farnosť ako ,,určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, v ktorej sa pastoračná starostlivosť realizuje pod autoritou diecézneho biskupa cez zvereného farára, ktorý je vlastným pastierom farnosti“ (porov. CIC kán.515§1).
Mladí ľudia sú dnes pozvaní, aby svoje kresťanstvo žili aktívne v službe spoločenstvu. Keďže pri dnešnej pastoračnej službe každý kňaz potrebuje pomocníkov, mladí ľudia sa tak môžu pre svoju farnosť stať požehnaním.
Tento rast, formáciu či dozrievanie môže každý mladý človek realizovať nielen prijímaním sviatostí, ale aj zapojením sa do činností hnutí a spoločenstiev, ktoré pôsobia aj v našej farnosti. Každý je srdečne pozvaný!