Sviatosť kňazstva je sviatosť, ktorá je v službe spoločenstva,
a to v apoštolskej službe. Táto sviatosť sa teda neprijíma pre vlastný
prospech, lež pre vyšší cieľ, a tým je spása druhých. Uskutočňovaním tejto
sviatosti v Božom ľude sa upevňuje viera, oživuje nádej a všetko sa koná v
dokonalej a úprimnej láske.
Vyvolení muži sa stávajú pastiermi Božieho ľudu a posilňujú ho
slovom i milosťou. Sú nádobami, cez ktoré k nám prúdia Božia láska a milosť.
Najpodstatnejšou časťou kňazského svätenia je vkladanie rúk
biskupa a konsekračná modlitba. Kňazstvo má tri stupne: biskup, kňaz a diakon
(trvalý diakon).
V biskupovi je zastúpená plnosť kňazskej moci a je účastný na
apoštolskom stupni.
Úloha kňazov je v ohlasovaní radostnej zvesti a v
sprítomňovaní Kristovej obeti nekrvavým spôsobom. Sú nástrojom Boha pri
udeľovaní sviatostného odpustenia, uzdravujúcim pohladením pri pomazaní chorých
a vo všetkom zástupcovia im zverených ľudí pri prednášaní modlitieb, prosieb a
chvál.
Diakoni sú ustanovení pre službu. Tá spočíva v ohlasovaní
Božieho slova a posluhovaní pri oltári, a v neposlednom rade aj v pomoci
opusteným a utrápeným. Sú riadnymi rozdávateľmi Eucharistie, slávnostne udeľujú
krst, asistujú pri spojení dvoch ľudí vo sviatosti manželstva, konajú poslednú
rozlúčku so zomrelými, vysluhujú sväteniny.
Pred udelením prvého stupňa kňazstva v západnom obrade muž
prijíma záväzok celibátu – slobodné zrieknutie sa života v manželstve
(bezženstvo) a modlitby breviára – liturgia hodín.
Samotnou vysviackou kandidát získava zvláštnu milosť a je mu
vtlačený nezmazateľný znak. Vysluhovateľom sviatosti kňazstva je biskup.