Narodenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista sa považuje za začiatok dejín Cirkvi. Predovšetkým zmŕtvychvstanie nám dáva novú nádej na večný život. Z učenia Ježiša, ktorého nasledovalo 12 apoštolov, sa stalo najrozšírenejšie svetové náboženstvo. Kresťanstvo dnes vyznáva 2,4 miliardy veriacich. Kristov život a učenie opisujú evanjeliá a iné spisy Nového zákona. Apoštol Matúš sa podľa kresťanskej tradície považuje za očitého svedka Ježišovho pôsobenia, alebo jeho žiak Lukáš, ktorý sprevádzal na cestách apoštola Pavla.
Mimo Biblie sa za najvýznamnejšiu zmienku o Ježišovi považuje záznam v diele Annales z r. 117 po Kristovi od rímskeho historika Tacita, kde v rámci životopisu cisára Neróna hovorí o kresťanoch. Pôvodca ich mena Kristus bol za Tiberiovej vlády prokurátorom Pontským Pilátom popravený. Ježiša spomína aj významný židovský historik Iosephus Flavius. Grécky satirik Lucián zo Samosaty v 2. storočí píše o kresťanoch, že oslavujú muža, významnú osobnosť, ktorý zaviedol ich nové rituály, a preto bol ukrižovaný. O Kristovi písal aj rímsky správca Plínius Mladší, historik Suetónius, filozof Celsus, väzeň Mara ben Serapion, a napokon sa spomína aj v židovskom učení Talmud.
V dnešnej dobe sa nájdu pochybovači a hľadači senzácií, ktorí spochybňujú existenciu Ježiša. Objav za objavom overuje presnosť nespočetných podrobností a prispieva k rastúcemu uznávaniu hodnoty Biblie ako historického prameňa. Pre kresťanov je dostatočným svedectvom ich viera. Ježiš povedal: „Blahoslavení tí, čo nevideli a uverili.“ A takisto povedal: „Ja som cesta, pravda a život.“