Drahí veriaci, blíži sa záver mimoriadneho jubilejného Roka milosrdenstva, ktorý Sv. Otec František ukončí v Ríme liturgickou slávnosťou v nedeľu Krista Kráľa 20. novembra 2016 a zatvorí Svätú bránu v Bazilike sv. Petra. Záver Svätého roka v diecézach a kostoloch s Bránou milosrdenstva po celom svete prebehne týždeň vopred, na 33. nedeľu. Preto aj u nás v Sabinove uzavrieme Rok milosrdenstva a Bránu milosrdenstva na budúcu nedeľu, 13. novembra 2016, pri sv. omši o 10.30 hod. V našej arcidiecéze v katedrále v Košiciach ukončí Rok milosrdenstva pri slávnosti (tiež 13.11.) o 10.30 hod. Mons. B. Bober, arcibiskup.
Pozývam všetkých využiť ešte posledný týždeň Roka milosrdenstva a program pri Bráne milosrdenstva v našom farskom kostole a získať milosti a odpustky, ktoré nám umožňuje. Zároveň pozývam na slávnostnú sv. omšu v nedeľu 13.11. o 10.30 hod. spojenú s obradom uzavretia Brány milosrdenstva a ukončenia Roka milosrdenstva v našej farnosti.
Verím, že máme za čo ďakovať, že každému z nás pripravil Nebeský Otec prekvapenia svojej milosrdnej Lásky, ako to napísal Sv. Otec František v bule Misericordiae vultus: „Svätý rok sa skončí. V ten deň, keď zatvoríme svätú bránu, budeme predovšetkým naplnení vďakou voči Najsvätejšej Trojici za to, že nám darovala tento mimoriadny čas milosti. Zveríme život Cirkvi, celé ľudstvo i obrovský vesmír Kristovej vláde s prosbou, aby vylial na nás svoje milosrdenstvo ako rannú rosu a aby tak všetci mohli spoločne budovať svetlú budúcnosť. Ako vrúcne si želám, aby nadchádzajúce roky boli poznačené milosrdenstvom, aby sme išli v ústrety každému človeku, prinášajúc mu Božiu dobrotu a nehu. Nech sa všetkým, veriacim i tým vzdialeným, dostane tohto balzamu milosrdenstva ako znamenia Božieho kráľovstva, ktoré je už prítomné uprostred nás.
Nechajme sa počas tohto jubilea prekvapiť Bohom. On nikdy neprestáva otvárať dvere svojho Srdca dokorán, aby nám zopakoval, že nás má rád a chce sa s nami deliť o svoj život. Cirkev cíti veľmi naliehavo potrebu ohlasovať Božie milosrdenstvo. Jej život je autentický a dôveryhodný vtedy, keď presvedčivo hlása milosrdenstvo. Dobre vie, že jej prvoradou úlohou je – predovšetkým v dobe, ako je tá naša, plná veľkých nádejí a silných protirečení – uvádzať všetkých do veľkého tajomstva Božieho milosrdenstva, rozjímaním nad Kristovou tvárou. Cirkev je povolaná byť ako prvá opravdivou svedkyňou milosrdenstva tým, že ho vyznáva a prežíva ako jadro zjavenia Ježiša Krista. Zo srdca Najsvätejšej Trojice, z najhlbšieho vnútra Božieho tajomstva, vytryskla a bez prestania prúdi veľká rieka milosrdenstva. Tento prameň sa nikdy nevyčerpá, nech je koľkokoľvek tých, čo z neho čerpajú. Zakaždým, keď to niekto potrebuje, môže k nemu prísť, pretože Božie milosrdenstvo je bez hraníc. Aká nepreskúmateľná je hĺbka tajomstva, ktoré ho ukrýva, také nevyčerpateľné je aj bohatstvo, ktoré z neho pochádza.“