Už asi rok mi Boh cez Písmo, iných ľudí alebo situácie ukazuje, že tvorí niečo nové. Počas cesty do Ríma v rámci farskej púte mi v mysli zneli slová z jednej piesne: „Ty ma voláš na cesty nové, Ty ma voláš za novým životom...“. Už len to, že som sa vôbec prihlásila na púť, je niečo nové, keďže ja všeobecne nerada cestujem. Ešte asi dva týždne pred púťou som špekulovala, či idem, alebo nejdem. Keď som si prečítala: „Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“, bolo rozhodnuté. Vďaka Bohu! Po návrate domov som či už príbuzným, priateľom alebo kolegom v práci skomentovala fotky, porozprávala zážitky. Aj vďaka úžasnému výkladu našich sprievodcov sme mohli obdivovať krásu a majestátnosť bazilík, Kolosea, Rímskych fór, umeleckých diel vo Vatikánskych múzeách a záhradách. Osobne som za tým všetkým vnímala Boží zámer cez staviteľov a umelcov, ktorí na tom pracovali. Tam som si uvedomila, ako Bohu na nás záleží, že má s nami plán, keďže my sme viac ako akákoľvek stavba alebo umelecké dielo. Možno som si to mohla uvedomiť aj v Jakubovanoch alebo Sabinove, keďže Boh je všade ten istý. Ale ja nie som všade tá istá. No myslím si, že čokoľvek tu napíšem, neobsiahne duchovný rozmer, ktorý sme tam mohli zažiť. Skúsenosť so živým Bohom je niečo veľmi silné. Pri prechode Svätými bránami som si niesla v srdci a prosila za mojich blízkych. A Boh bol vo svojich odpovediach konkrétny. Poslednú bránu, ktorou sme prechádzali. som si neskromne nechala pre seba. Aj tu bol Boh konkrétny na moje otvorené srdce. Verím, že slzy, ktoré sa mi liali po tvári, bol Duch Svätý. Po návrate domov som si čítala vo svojom modlitbovom denníku. Asi pred pol rokom som si tam napísala: „Ak Božie slovo ostane vo mne, dostanem, o čo budem prosiť. Lebo budem vedieť, o čo mám prosiť, čím ma chce Boh požehnať.“ Vďaka, Pane!
Ďakujem Bohu za ľudí, ktorí nás sprevádzali. Za to, že im dal múdrosť, vložil do srdca túžbu. Za to, že sú. J