Strieborný čas hier, pavúk splieta niť,
nádherný čas krehkých sietí vianočných.
V úsmeve vločka krištáľ svoj ponúka,
keď hojdá sa v sieti – zajatí pavúka.
No Mráz sa len usmieva, striebristí čas,
lebo prichádza večer vianočných krás.
Vo vetre povieva melódia, krásny šum
a s úsmevom rozdáva rozhrešenie veršu,
anjeli zažali chladné hviezdy neba
a do každého príbytku pošlú kus seba -
hrejivej lásky, teplého dotyku,
aby tak ticho vlialo sa do príbytku
ľudskej to duše, nech spomalí čas,
kým zotmie sa celkom a tma pohltí nás
čarovnou sviecou, v ktorej ukryl sa jas
nebeskej slávy, tak skús sklopením rias
odovzdať pokoru, to všetko, čo máš,
veď vľúdny si, teraz dostávaš a potom zas dáš.