Ale prečo sa to všetko muselo stať? Prečo? Neustále sa hneváme na svoju minulosť a prajeme si, aby nikdy neexistovala. A jediná pomoc, ktorú často dostávame, je od tých, ktorí nám hovoria:„Zabudni na to, nechaj to tak... to, čo sa stalo, je už minulosťou.“ Mnohokrát používame vetu: „Ľutujem, že som to spravil.“ Áno, aj ja som si to už niekoľkokrát povedala, no potom som si uvedomila, že v tej chvíli som to tak presne chcela! Nič sa nedeje len tak, máme slobodnú vôľu. Ale potom je vo vás minulosť, ktorá je ešte stále prítomná. Stále bolí. Stále krváca. A na ňu sa nemôžeme pozerať ako na históriu.
Všetci si v živote nesieme skúsenosti z minulosti, ktoré ešte nie sú uzdravené. Len Ježiš, Pán minulosti a budúcnosti nám dokáže dať úplné uzdravenie – ak sa k nemu obrátime. S ním opäť prežijeme naše bolestné skúsenosti, pričom mu dovolíme, aby nás uzdravil. Len s jeho pomocou a silou dokážeme odpustiť tým, ktorí nám ublížili. A keď budeme uzdravení z týchto rán, náš život bude pokojnejší a radostnejší.