13. mája 1981 na námestí sv. Petra v Ríme spáchal Turek Mehmet Ali Agca atentát na vtedajšieho pápeža Jána Pavla II. Po uzdravení ho pápež navštívil vo väzení a odpustil mu. Václac Havel, bývalý federálny aj český prezident, bol počas normalizácie prenasledovaný tajnou políciou. Jedného mrazivého dňa pri chate na Hrádečku im chcel spríjemniť službu a doniesol im grog. Keď policajti idúci v aute za ním havarovali, namiesto úteku ich odtiahol na lane.
Tieto príklady uvádzam, lebo 24. decembra sme si pripomínali 100 rokov od narodenia Blahoslavenej Zdenky Schellingovej, ktorá bola vzorom v láske k blížnemu a v odpúšťaní. Po roku 1948 sa začalo v Československu roztáčať koleso brutálneho nátlaku na cirkev. Roku 1951 sa konal súd s biskupmi. Vojtaššákom, Buzalkom a Gojdičom. 13. apríla 1950 bolo v noci 850 rehoľníkov za asistencie ozbrojených zložiek sústredených do 5 kláštorov: Šaštín, Hronský Beňadik, Podolínec, Jasov a Pezinok. Nedávno zosnulý Kardinál Jan Chryzostom Korec nazval túto noc „barbarskou nocou.“
Vo februári 1952 sestra Zdenka pomohla k úteku kňazovi, ktorému hrozila deportácia na Sibír do gulagu. Pomohla ešte ďalším kňazom a klerikom. Potom ju odhalili a nasledovalo kruté mučenie pripomínajúce stredoveké metódy. Nikdy sa k ničomu nepriznala, čo vyvolávalo hnev trýzniteľov a mučenie sa rozširovalo a stupňovalo. Silu nachádzala v modlitbách, pričom sa modlila aj za svojich väzniteľov.
17.6.1952 ju odsúdili na 12 rokov väzenia. Vo väzení ochorela na tuberkulózu a onkologické ochorenie. Pretože vládna moc nechcela, aby zomrela vo väzení a stala sa z nej mučeníčka, 16.4.1955 ju prepustili. 1.8.1955 zomrela vo veku 38 rokov. 14.9.2003 ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú. Na jednej strane je život Zdenky Schellingovej tragédia fyzickej bolesti a týrania, na druhej strane triumf odvahy a statočnosti, ktoré stelesňovala neochvejnou vierou a oddanosťou Bohu.