5. Šírenie úcty k Božiemu milosrdenstvu
„Duše, ktoré šíria úctu k môjmu milosrdenstvu, budem ochraňovať po celý život ako láskavá matka svoje nemluvňa a v hodinu smrti im budem nie Sudcom, ale milosrdným Spasiteľom.“ (Den. 1075) Toto je Kristovo prisľúbenie pre tých, ktorí sa rozhodli šíriť úctu k Božiemu milosrdenstvu skutkami milosrdenstva: činom, slovom alebo modlitbou. Kristus túži, aby jeho ctitelia vykonali každý deň aspoň jeden skutok lásky k blížnemu. To si predovšetkým vyžaduje mať milé srdce – byť milosrdný.
Aby bola dobre naplnená táto úloha, je najprv potrebné poznať a rozmýšľať o tajomstve Božieho milosrdenstva. Predovšetkým sa opierať o texty Svätého písma, Encykliku sv. Otca Jána Pavla II: „Bohatý na milosrdenstvo“, Denníčka Svätej sestry Faustíny a Buly sv. Otca Františka, ktorú vyhlásil na Rok milosrdenstva.
Evanjelista sv. Lukáš v reči na Hore uvádza: „Buďte milosrdní, ako váš Otec je milosrdný!“ (Lk 6,36) Aj motto Svetových dní mládeže v Krakove znie: Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstva. Svätý Otec František vo svojom posolstve na tohoročné SDM vyzýva, aby sme konali konkrétne skutky telesného a duchovného milosrdenstva a odpustili tým, ktorí nás urazili a nespravodlivo zranili. Odpustenie je väčšia duchovná hodnota ako odplata zlým. Tu niekedy máme problém so spravodlivosťou a je nám ťažko odpustiť. Práve túto problematiku rieši sv. Otec Ján Pavol II. v spomínanej encyklike. Píše: „Týmto spôsobom je teda milosrdenstvo v určitom zmysle v protiklade k božskej spravodlivosti a často sa javí voči nej nielen ako mocnejšie, ale aj ako hlbšie. Už Starý zákon učí, že spravodlivosť je síce u človeka opravdivou čnosťou a v Bohu podstatnou dokonalosťou, predsa však láska je vynikajúcejšia, lebo je prvá a základná. Možno povedať, že láska zmierňuje spravodlivosť a zasa spravodlivosť vlastne slúži láske. Táto prednosť a vznešenosť lásky pred spravodlivosťou je príznačná pre celé zjavenie a prejavuje sa práve milosrdenstvom.“
Toho, ktorý nám nemilosrdne poškodí na tele či na duši, zničí nám rodinu, alebo vykoná násilie na nevinnom dieťati, zaiste nepozveme na slávnostný obed. Ale už tým, že nejednáme spôsobom „Oko za oko“ alebo „Zub za zub“, mu prejavujeme milosrdenstvo. Prežívame síce veľkú bolesť a utrpenie, ale toto všetko dokáže premôcť láska, ktorú čerpáme z nekonečného prameňa Božieho milosrdenstva. Konečný súd patrí jedine Bohu, lebo od Boha sme vyšli a k nemu smeruje aj naša životná cesta.
Aj naša farnosť si v nedávnych dňoch vykonala púť v Roku Božieho milosrdenstva na Zebrzydowsku Kalwariu, ktorá má názov Poľský Jeruzalem a kde je postavený areál Umučenia Pána Ježiša. Vo Wadowiciach, rodisku sv. Jána Pavla II. sme navštívili Baziliku Obetovania Panny Márie a jeho rodný dom. Našu púť sme zavŕšili návštevou Sanktuária Božieho milosrdenstva v Lagniewnikách, odkiaľ sa do celého sveta rozšírilo Božie milosrdenstvo. Na týchto miestach sme mali možnosť premeditovať náš doterajší život, oľutovať čo tam nepatrilo a načerpať nové Božie milosti do budúcnosti. Bola to vynikajúca duchovná obnova, ktorá sa dá osobitným spôsobom zažiť iba na miestach, kde chodili svätci a kde sa udiali zázraky. Pokoj, ktorý zažil každý účastník zájazdu sa nedá popísať. Tu som si silne uvedomil, že nielen z chleba žije človek. Vďaka Bohu za všetko.
(pokračovanie nabudúce)