4. Hodina milosrdenstva

V štvrtom zošite v Denníčku sv. Sestry Faustíny nachádzame text Pána Ježiša: „O tretej hodine pros o moje milosrdenstvo zvlášť pre hriešnikov a aspoň na krátku chvíľu sa zahĺb do môjho umučenia, rozjímaj najmä o mojej opustenosti vo chvíli zomierania. Je to hodina veľkého milosrdenstva pre celý svet. Dovolím ti preniknúť do svojho smrteľného smútku. V tejto hodine nič neodmietnem duši, ktorá ma prosí pre moje umučenie.“ (Den. 1320) Bolo to v októbri 1937 v Krakove. Pán Ježiš určil aj spôsoby modlitby, vlastné tejto forme úcty Božieho milosrdenstva. „Je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu – milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou. Dcéra moja, snaž sa v tej hodine vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak aspoň na chvíľu vojdi do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš prísť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu. Prajem si, aby si každé stvorenie ctilo moje milosrdenstvo, ale najprv ty, lebo tebe som dal najhlbšie poznať toto tajomstvo.“ (Den. 1572)

Nemyslí sa tu na jednu hodinu, ale na chvíľu, v ktorej Pán Ježiš zomrel na Kalvárii. Táto forma kultu Božieho milosrdenstva je viazaná a môžeme ju uskutočniť iba o 15.00 hod.

Pán Ježiš chce, aby v tejto hodine, hoci počas krátkeho času, bolo zvažované jeho bolestné umučenie, pri ktorom sa najúplnejším spôsobom objavujú tajomstvá jeho milosrdenstva. Toto poznanie vedie k modlitbe chvály a vďakyvzdania, taktiež aj prosenia o potrebné milosti, pretože v tejto chvíli je Božie milosrdenstvo dokorán otvorené pre všetky duše.

Hodina milosrdenstva sa stáva každodenným časom modlitby apoštolov Božieho milosrdenstva v každej geografickej šírke. Milióny ľudí na celom svete sa v nepretržitom akte modlitby spájajú s umierajúcim Ježišom Kristom na kríži, aby vyprosovali Božie milosrdenstvo pre seba, celý svet, ale hlavne pre hriešnikov.

Hodinu Božieho milosrdenstva si uctili kresťania už veľmi dávno, hlavne v piatky po celý rok s dôrazom na Veľký piatok. Zjavenia svätej Faustíne dodali tretej hodine popoludní nový rozmer, rozšírili jej dosah i význam a vyzdvihli ju ako čas osobitných milostí. Ak si nevieme zapamätať tretiu hodinu popoludní, alebo nám prejde nepozorovane v zhone nášho života, nastavme si pripomienku. V budúcnosti, ale hlavne vo večnosti, uvidíme, aké ovocie sme za túto úctu k nášmu Vykupiteľovi a Spasiteľovi získali.


Modlitba v hodine milosrdenstva:

Milosrdný Pane, v hodine tvojho zomierania stojíme v duchu v tieni tvojho kríža, aby sme spolu s Máriou, Matkou milosrdenstva, sv. sestrou Faustínou, sv. Jánom Pavlom II. a s celým nebom zvelebovali tvoje milosrdenstvo, ktoré sa v plnosti zjavilo svetu práve v tejto hodine. Ježišu, tvoj kríž nám hovorí a neprestáva hovoriť o Bohu-Otcovi, ktorý je vo svojej odvekej láske k človeku bezpodmienečne verný. Tvoj kríž nám hovorí o Bohu, ktorý tak miloval svet, a teda človeka na svete, že „dal svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto v neho verí, mal večný život.“ Veriť v ukrižovaného Syna znamená „vidieť Otca“; znamená veriť, že vo svete jestvuje láska a že je mocnejšia, než akékoľvek zlo, do ktorého je zapletený človek i celé ľudské pokolenie, i svet. Veriť v takúto lásku znamená veriť aj v Milosrdenstvo.

(pokračovanie nabudúce)