3. Korunka Božieho milosrdenstva
Korunku Božieho milosrdenstva nadiktoval sestre Faustíne Ježiš Kristus vo Vilniuse v roku 1935 ako modlitbu na odčinenie a zmiernenie Božieho hnevu. Modlitbou „Korunky“ sa modlíme priamo k Bohu, obetujeme mu „Telo a Krv, dušu i Božstvo Syna“. V tejto modlitbe prosíme o „milosrdenstvo pre nás i pre celý svet“ a zároveň konáme skutok milosrdenstva. Celú modlitbu „Korunky“ sv. Faustína začula v duši, keď vošla do kláštornej kaplnky. (Den. 475, 476). Na tejto modlitbe veľmi zreteľne vidieť, že pochádza priamo z nebies. Kto sa ju naučí modliť, hneď si ju zamiluje. Je obsažná, má nesmierny význam pre našu spásu a pritom netrvá dlho. Môžeme sa ju modliť ktorúkoľvek hodinu počas celého dňa, nie je viazaná na čas. Táto neobyčajná modlitba má veľkú hodnotu pre všetkých, ktorí sa ju modlia. Sestra Faustína v istej chvíli, keď prechádzala chodbou do kuchyne, počula v duši ďalšie slová: „Modli sa neustále túto korunku, ktorú som ťa naučil. Ktokoľvek sa ju bude modliť, dosiahne v hodine smrti veľké milosrdenstvo. Kňazi ju budú podávať hriešnikom ako poslednú záchranu. Hoci by bol hriešnik najzatvrdlivejší, ak sa len raz pomodlí túto korunku, dosiahne milosti z môjho nekonečného milosrdenstva. Túžim, aby celý svet poznal moje milosrdenstvo. Dušiam, ktoré dôverujú môjmu milosrdenstvu, túžim udeliť nepochopiteľné milosti. (Den. 687) „Korunka“ je zdrojom veľkého prisľúbenia: zaisťuje dobrú smrť pre hriešnikov, aj pre tých najväčších, za podmienky, že sa ju aspoň raz pomodlia. Táto potešujúca Ježišova výzva určite vylučuje akúkoľvek mágiu, pretože Pán hneď pripája k tomuto veľkému prisľúbeniu nevyhnutnú podmienku získania milosti: dôveru v Božie milosrdenstvo. Druhý veľký prísľub je pre zomierajúcich, ktorí sú v agónii. Je ešte významnejší a väčší, ako ten prvý. Ježiš totiž dáva prísľub tej istej milosti obrátenia a odpustenia hriechov aj v prípade, že zomierajúci je v agónii a sám sa už nemôže korunku modliť. V tom prípade možno obsiahnuť prisľúbenú milosť vtedy, ak prítomní počas jeho agónie sa budú modliť korunku pri jeho lôžku. Sami modliaci získajú milosť odpustenia. „Každú dušu, ktorá sa bude modliť túto korunku, budem v hodine smrti brániť ako svoju chválu. Ak sa ju pri zomierajúcom pomodlia druhí, dostanú tie isté odpustky. (Den. 811) Božie milosrdenstvo nemá hraníc. Je otvorené pre každú dušu, ktorá v ktoromkoľvek čase prejaví ochotu a dôveru. „Dcéra moja, povzbudzuj duše, aby sa modlili korunku, ktorú som ti odovzdal. Keď sa ju budú modliť zatvrdliví hriešnici, naplním ich duše pokojom a hodina ich smrti bude šťastná. Napíš to kvôli utrápeným dušiam: keď duša vidí a pozná ťarchu svojich hriechov a keď sa jej pred očami zjaví celá priepasť úbohosti, do ktorej sa ponorila, nech si nezúfa, ale nech sa s dôverou vrhne do náručia môjho milosrdenstva ako dieťa do objatia milovanej matky. Tieto duše majú prednostné právo na moje ľútostivé srdce, na moje milosrdenstvo. Povedz, že žiadna duša, ktorá vzývala moje milosrdenstvo, nebola zahanbená. Mám zvláštne zaľúbenie v duši, ktorá dôveruje mojej dobrotivosti. Napíš, že keď sa túto korunku budú modliť pri zomierajúcich, postavím sa medzi Otca a zomierajúcu dušu nie ako spravodlivý Sudca, ale ako milostivý Spasiteľ.“ (Den. 1541)
Počas môjho pôsobenia v kostole som sa nespočetnekrát stretol s názorom, že kňazi by nemali strašiť veriacich smrťou. Ale povedzme si úprimne: nie je smrť súčasťou nášho života? Všeobecne sa hovorí, že jediná spravodlivosť na svete je, že každý človek musí zomrieť, či je bohatý, chudobný, význačný alebo jednoduchý. Využime tento nesmierny dar kultu Božieho milosrdenstva, ktorý sme dostali potvrdený v 20. storočí.
Modlitba „Korunky“ nám vyprosuje veľkú nádej na šťastnú večnosť.
(pokračovanie nabudúce)