13. júna si pripomíname sv. Antona Paduánskeho. Narodil sa v roku 1195 v meste Lisabon v Portugalsku. Skvelé teologické vzdelanie získal v ráde sv. Augustína. Keď roku 1220 priniesli telsné pozostatky mučeníkov františkánskych bratov z Maroka do Coimbry, aby ich tam pochovali, urobilo to na Antona hlboký dojem. Pokora a skromnosť františkánov ho mimoriadne oslovila, preto požiadal o prestup do tejto rehole. Vtedy prijal aj meno patróna kláštorného kostola – sv. Antona Pustovníka. Jeho túžba pôsobiť v Maroku sa nesplnila. Po krátkom pobyte ochorel a potom sa dostal do Talianska. Sv. František Assiský ho vymenoval za učiteľa teológie v Bologni. Pri nástupe mu povedal: „Chcem, aby si bratov vyučoval v posvätnej teológii tak, aby ani tebe, ani bratom nechýbal Duch modlitby. To sú pravidlá našej rehole.“ V severnom Taliansku a južnom Francúzsku sa ľudia hrnuli počúvať jeho kázne. Vystúpil proti úžerníkom a vykorisťovateľom a zasadil sa za práva chudobných. Zomrel 13. júna 1231 vo veku 36 rokov. Sv. Anton Paduánsky je ozdobou františkánskej rehole. Bol vynikajúcim kazateľom a na poli viery si zasluhuje mimoriadny obdiv a nasledovanie.
Podľa legendy chcel kedysi sv. Anton kázať v meste Rimini, ale nenašiel dosť poslucháčov. Obrátil sa teda na brehu mora k rybám, tie hneď priplávali, vystrčili hlavy a načúvali. Iný výjav predstavuje osla, ktorý sa poklonil pred sviatosťou, ktorú držal svätec v ruke, keď tak neurobil neveriaci pán. Osobným znakom sv. Antona je malý Ježiš, Božie dieťa, ktorého drží v náručí. Ľalia je symbolom duševnej krásy tohto svätca, divotvorcu a patróna stratených vecí.
