Na začiatku 20. storočia pápež Pius X. určil sviatok Sedembolestnej Panny Márie na 15. september. Mariánska úcta, o ktorej svedčia starobylé pútnické miesta, kaplnky, obrazy a sochy, má svoje korene už v cyrilo-metodských časoch. Pápež Pius XI. dekrétom Celebre apud gentem Slovacam vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. r. 1964 apoštolským listom Quam Pulchram povýšil mariánsku svätyňu v Šaštíne na hodnosť Baziliky minor a r. 1966 vyhlásil Sedembolestnú za hlavnú patrónku Slovenska.
Úcta k Sedembolestnej je prejavom účasti na jej bolestiach, ale aj svedectvom, že máme záujem o hodnoty, ktoré boli jej životu blízke. Neochvejná viera, obdivuhodná nádej a praktická láska, ktorej ovocím bol záujem o iných, odpúšťanie, príkladná starostlivosť o rodinný život, ochota slúžiť iným, trpezlivo znášať ťažkosti každodenného života, nestrácať optimizmus, znova začínať a mať dar vytrvalosti. Obraz trpiacej Božej Matky pod krížom vyjadruje sedem mečov, vbodnutých do jej srdca, ktoré znázorňujú sedem zvlášť ťažkých situácií v živote jej Syna.
Veľký mariánsky ctiteľ, pápež sv. Ján Pavol II., pri návšteve Levoče (3.7.1995) povedal: „Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným. Istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to, že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach.“