V úvode tohto článku by som chcel vyjadriť svoju vďačnosť Nebeskému Otcovi za to, že mi bolo dopriaté byť účastníkom SDM v Krakowe. Počas celej mojej prípravy pred svetovými dňami, ako aj počas samotných dní v Krakowe, bolo cítiť Božiu prítomnosť. Moja osobná príprava na SDM bola postavená na jednoduchej slovenskej mobilnej aplikácii, ktorá sa volala SDM 16sk. Táto aplikácia obsahovala špeciálnu modlitbu za SDM, úryvky z denníčka sv. Faustíny, poľského jazykového okienka a strelnej modlitby na každý deň. Špecialitkou tejto aplikácie bolo, že v dolnej časti obrazovky sa odpočítavali dni k dňu oficiálneho začiatku SDM (túto aplikáciu som si ponechal aj naďalej a touto cestou ju odporúčam aj Vám; nájdete tam mnoho krásnych vecí na obohatenie Vášho duchovného života).
Samotné SDM sú pre mňa osobne o vzťahoch, spoznávaní, komunikácii, zdieľaní sa a prežívaní vzťahu s Ježišom v spoločenstve ľudí z celého sveta. Tí, ktorí si myslia, že SDM sa zúčastňujú len mladí vo veku od 15 do 25 rokov, sú na veľkom omyle. Najmladšiu účastníčku, ktorú som stretol, mohla mať 2 roky (samozrejme, bola v sprievode svojich rodičov) a najstaršiu účastníčku som odhadoval na vek 70 rokov. Na základe toho, čo som videl, som dospel k názoru, že SDM neoslovujú lem mladých, ale aj ľudí každého veku, celé rodiny, ktoré cítia Božie volanie ísť na takúto akciu svetového rozmeru.
Počas celých SDM bolo cítiť Božiu prítomnosť všade, kam sme sa len pohli. Vo všetkých tvárach ľudí, pri stretávaní sa na spoločnom programe, pri osobných rozhovoroch, ktoré boli obzvlášť prekrásne aj napriek rozdielom v kultúre, v spôsobe života. Bolo vidieť, že nás spája viera v Ježiša Krista. Ja osobne som rozhovory s „našimi Slovanmi“ viedol v čisto-krvnej šarištine a s ostatnými národmi nás spájal anglický jazyk. Aby ste boli v obraze, organizátori SDM odhadli, že do Krakova prišlo okolo 1,5 až 2 milióna účastníkov (dúfam, že to nikoho neodradí ísť na nasledujúce SDM). Nás Slovákov bolo niečo okolo 4-tisíc. Tak si viete predstaviť, že uličkami Krakowa sa každý deň „motalo“ veľké kvantum ľudí. O to krajšie bolo, keď sme stáli, prechádzali s vlajkou a nás alebo my iných sme oslovili, opýtali sa, odkiaľ sú, keď sme nepoznali vlajku ich krajiny. Po takomto krátkom „pokeci“ v prevažnej miere nasledovalo spoločné foto. Taliani, keď zbadali našu vlajku, celou ulicou sa nieslo jedno meno: „Hamšík, Hamšík!“
Centrom duchovnej prípravy nás Slovákov počas hlavných SDM bola dedina Skawina vzdialená od Krakowa asi 5 km. Aj touto cestou ďakujem Skawinčanom za vrelé prijatie a za lásku, ktorú nám deno-denne preukazovali. Niektorí z nás boli ubytovaní v rodinách, niektorí v školách a boli aj takí, ktorí boli ubytovaní v Krakowe a každý deň autobusom dochádzali. Duchovný program (ako aj mnohí z Vás mohli sledovať prostredníctvom televízie LUX) prebiehal v dopoludňajších hodinách a pozostával z rannej modlitby, prednášky otca biskupa a každodenným vyvrcholením bolo slávenie sv. omše. Počas tohto programu sme mali možnosť navštíviť aj duchovnú kaviareň, v ktorej sme mohli telo občerstviť jedlom alebo dušu rozhovorom so zasvätenými osobami, ktoré tam boli pre nás. Špeciálne pre toto podujatie bola postavená a požehnaná „pojazdná sv. brána milosrdenstva“, neďaleko ktorej boli k dispozícii kňazi pre vyslúženie sv. zmierenia. Po sv. omši nás čakal teplý obed a po ňom spoločný program SDM priamo v Krakowe.
Popoludňajší spoločný program začínal okolo 17:00 a prebiehal na priestranstve Blonia, ktoré je vzdialené od centra Krakowa asi hodinku pešo. Všetci sme boli rozdelení do jednotlivých sektorov, ktorých bolo niečo cez 50. V utorok bola slávnostná otváracia sv. omša, ktorú celebroval otec arcibiskup Stanislaw Dziwis. V stredu po obede bol festival mládeže (program prebiehal na jednotlivých námestiach Krakowa v podobe divadla, chvál, koncertov,...). Ja som spolu so svojou bandou toto popoludnie strávil na saleziánskej FIESTE (program na spôsob slovenského Godzone). Prvýkrát v živote som videl 1,5 metrovú monštranciu. Vo štvrtok na Bloniu električkou zavítal samotný sv. Otec František, ktorý pozdravil všetkých pútnikov a následne prebiehal otvárací ceremoniál SDM. V piatok bola ako tradične na programe krížová cesta, tentoraz prepletená so skutkami telesného a duchovného milosrdenstva (krížovú cestu, ako aj všetky ostatné záznamy so sv. Otcom a našimi otcami biskupmi v Skawine, odporúčam vyhľadať v archíve TV LUX).
Sobota sa niesla v znamení putovania. Putovali sme niečo cez 15 km (4 hod.) na miesto záverečnej sv. omše so Sv. Otcom Františkom. Počas celého putovania mi srdce zvieralo radosťou, keď som videl, ako Poliaci otvárajú svoje „kapury“, pozývali nás do svojich príbytkov, aby sme si oddýchli, sadli si, napili sa, poprípade využili WC. Miesto, na ktoré sme putovali, symbolicky dostalo pomenovanie podľa prebiehajúceho sv. roka milosrdenstva – Campus Misericordiae. Celý Campus bol rozdelený taktiež na sektory (cca 90), do ktorých bol každý z nás pridelený. Šťastlivci boli tí, ktorí sa do sektora dostali, tí, ktorí prišli v neskorých večerných hodinách, sa už do sektora nedostali. Preto boli organizátormi operatívne pridelení do iného sektora. Večer k nám prišiel sv. Otec František, ktorý nás v krátkej homílii povzbudil vo viere. Na otázku, či chceme a vieme niečo zmeniť v našom živote, sa zo všetkých strán ozývalo hlasité: „ÁNO!“ Sv. Otec nám niekoľkokrát prízvukoval, aby sme neboli MLADÝMI NA DÔCHODKU, aby sme neboli pasívni, ale aktívni, aby sme „zliezli z pohovky“ pohodlnosti, obuli si topánky a vzali život do vlastných rúk. Po homílii nasledovala moderovaná adorácia, počas ktorej bolo priam zázračne − vzhľadom na náš počet − krásne hrobové ticho. V nedeľu dopoludnia nás fantastickí moderátori slovom aj „chytľavými“ pesničkami (ktoré mi rezonujú v ušiach do dnešných dní), bavili počas toho, ako sv. Otec František „brázdil“ na papamobile Campus a snažil sa pozdraviť čo najviac pútnikov. O 10:00 nasledovala záverečná sv. omša, na ktorej nás Sv. Otec povzbudil, aby sme neboli smutní z končiacich sa SDM, ale naopak. Práve týmto dňom SDM začínajú nanovo a pokračujú všade tam, kam prídeme. Každý z nás túžobne očakával, kedy a kde budú prebiehať nasledujúce SDM. Aj sme sa dočkali – milí mladí priatelia, vidíme sa v PANAME. J
Keď som odchádzal z Krakowa, chytala ma nostalgia za celým ubehnutým týždňom. Za všetkými osobnými stretnutiami s mladými, ktoré som zažil. Odstupom času som však dospel ku krásnemu poznaniu – celý týždeň som žil JA v Krakowe, teraz žije Krakow v MOJOM SRDCI so všetkým duchovným bohatstvom, z ktorého môžem čerpať počas celého života.
