Základom modlitby ruženca je pozdravenie Panny Márie Zdravas´, ktoré sa opakuje desaťkrát pri každom tajomstve. Opakovanie modlitby Zdravas Mária sa nám môže zdať nudné, ak sa ju modlíme povrchne. Ak je však modlitba vnútornejšia a my prežívame (kontemplujeme) tajomstvo Ježiša a Márie vo vzťahu k svojmu životu, aj každodennému, potom opakovaním modlitby Zdravas im vyjadrujeme svoju vďačnosť a lásku a čerpáme potrebné milosti pre seba a blížnych a neraz i naplnenie Duchom Svätým.
Pápež Ján Pavol II. v apoštolskom liste o posvätnom ruženci, v 26. článku hovorí: „Meditácia o Kristových tajomstvách sa v ruženci podáva charakteristickou metódou, ktorá zo svojej podstaty napomáha ich osvojenie. Je to metóda založená na opakovaní. Platí to predovšetkým pre modlitbu Zdravas´ Mária, ktorá sa opakuje až desaťkrát pri každom tajomstve. Ak sa na toto opakovanie pozerá len povrchne, môže to zvádzať k považovaniu ruženca za nudnú modlitbu. Úplne inak však uvažujeme, keď na ruženec hľadíme ako na vyjadrenie lásky, ktorá sa neúnavne obracia na milovanú osobu, a to prejavmi, ktoré sú síce navonok podobné, ale stále nové pre cit, ktorým sú naplnené.“
Jedna vec je jasná: ako sa opakovaním modlitby Zdravas Mária obraciame priamo na Máriu, s ňou a cez ňu smeruje toto vyjadrenie lásky v konečnom dôsledku k Ježišovi. Opakovanie je živené túžbou čoraz väčšmi sa pripodobniť Kristovi, čo je pravým programom kresťanského života. Sv. Pavol tento program vyjadril ohnivými slovami: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (Flp 1,21). A zasa: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2,20). Ružene nám pomáha čoraz väčšmi sa pripodobňovať Kristovi, až kým nedosiahneme skutočnú svätosť.