Kde bolo, tam bolo, bolo to v krajine známej-neznámej, kde sa piesok sypal z omietok a voda tiekla z pokazených kohútikov – tiekla odnášajúc čas. V tej krajine, v malom mestečku žil jeden lekár. Ľudia ho mali radi, lebo aj on mal rád ich. Odborníka ako on ste márne mohli hľadať široko-ďaleko. Bol to človek so zlatými rukami a zlatým srdcom. Chorí ho vyhľadávali, lebo liečil nielen telo, ale aj ich boľavé duše. Ľudia začali byť zvedaví na tajomstvo jeho dobroty. Sledovali jeho slová, skutky, cestičky. Objav bol prekvapujúci: „Náš pán primár chodí každé ráno na sv. omšu a sv. prijímanie.“ Táto správa sa cez všelijakých pätolízačov a karieristov dostala do uší tisíchlavého draka. Ten poslal rýchleho kuriéra do mestečka, kde žil náš lekár. Bolo to vyhlásenie vojny: „Ak neprestaneš chodiť do kostola, nebudeš viac primárom, nebudeš smieť operovať ani pomáhať ľuďom. Siahnem ti na plat, domov, rodinu. Ak ma poslúchneš, cestu nahor máš otvorenú, peniažky sa ti posypú, budeš slávny. Rozhodni sa rýchlo!“
Lekár zosmutnel. Doma manželka zbadala, že sa niečo stalo. Preto sa išli prejsť poľom ku krížu. Tam náš lekár vyrozprával všetko ukrižovanému Ježišovi. Povedal mu: „Viem, môj Spasiteľ, že „znamenie kríža, znamenie spásy, je úžasným záväzkom niesť kríž. Keď sa prežehnávam, dávam sebe i svetu záruku, že som si vedomý ťažkostí kríža a som ochotný vziať ho na seba.“ (Pavol Strauss, Tesná brána, s. 21) Viem, že „Byť človekom a žiť znamená vždy nejako trpieť. Ide o to, ako sa utrpenie zužitkuje.“ (P.S., Ecce Homo, s. 44)
A tak tu teraz stojíme pred Tebou a pred rozhodnutím a predstavujeme si Kalváriu a Teba agonizujúceho na kríži, s otázkou „či sa rozhodnúť tak, akoby sme Kristovi naším rozhodnutím napľuli do tváre alebo s láskavým vzdychom, vo vnútornej adorácii, duchovne pokľakli. Rozhodnutie je jasné – osudové.“ (P.S., Kolíska dôvery, s. 85, zač. odstavca voľne prerozprávaný)
Zlý drak bojoval s dobrým človekom, kým ho nerozložila jeho vlastná zloba. Náš hrdina naň pravdou dýchol a to nezniesol.
Zbadali ste, že je to skutočný príbeh. Ide o lekára, básnika, spisovateľa, hudobníka, filozofa a mysliteľa Pavla Straussa. Udalosť sa stala v Skalici. Odtiaľ bol preložený na podradné miesto do Nitry. Jeho život bol ťažký: „Opuncovaný tiahnem životom aj s následkami, ale viem komu som uveril“ (tiež tam). Sv. Pavol a sv. Augustín, títo dvaja veľkí konvertiti, boli vzorom aj jemu, konvertitovi zo židovstva.
A čo my? Čo nám tento príbeh hovorí? Aj my sa pred ukrižovaným Kristom rozhodujeme vo vážnych situáciách ako on?