Tento rok si častejšie spomíname na sv. Pavla. Je to jeho rok. Pýtame sa ho, čo by nám dnes povedal. A on odpovedá každému a v každej dobe – vždy aktuálne. Prečo? Dal sa viesť Duchom Svätým, ten ho naučil všetkému, čo v živote potreboval. Naozaj?

Pozrime sa na jeho život. Temperamentný, za Boha zapálený Šavol sa ponáhľa prenasledovať kresťanov do Damasku. Slepý padá na zem a stretá Ježiša. Mení sa na Pavla. Toto stretnutie ho premenilo. No nezmenil sa jeho temperament. Musel na sebe dlho pracovať. On sa hneď chcel vrhnúť do ohlasovania Ježiša Spasiteľa.

Pavol, pribrzdi. Na takú úlohu sa musíš dlho a dobre pripravovať. A tak ako Ježiša po krste Duch hnal na 40 dní do samoty, modlitby a pôstu, tak aj Pavol odchádza na 2 roky do Arábie, kde sa modlí, pracuje, spracováva svoje zážitky a počúva, čo mu hovorí Duch. Už sa pozerá na udalosti a slová Prorokov a Zákona spod zorného uhla kríža a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Po krátkom pobyte v Damasku a v Jeruzaleme a po rozhovoroch s Petrom ho Cirkev posiela do Tarzu. Aké sklamanie! A aká pokorná poslušnosť! V Tarze žije Pavol zase sám (5 rokov).

Ako si to neprijatie znášal, Pavol?

„Učil som sa miernosti a trpezlivosti. Vedel som, že som prenasledoval Cirkev a nezaslúžim si dôveru. Začínal som sa učiť pokore. Nakoniec som si uvedomil, že som veľká nula. A vtedy sa to stalo. Prišiel Barnabáš. Cirkev na mňa nezabudla a zavolali ma pracovať do Pánovej vinice. Slzy mi vyhŕkli od radosti. Najradšej by som bol letel do Antiochie. Tých sedem rokov nebolo stratených. Pán na mne pracoval, napĺňal krehkú telesnú nádobu, aby mal z čoho rozdávať. Celkom som sa mu dal k dispozícii.“

Využil si, Pavol, svoje skúsenosti so samotou aj neskôr?

„Samotu som zažil aj neskôr, vo väzení. Tam som pochopil, že aj kresťania, tak ako ja, bojujú so svojou pýchou, hnevom, netrpezlivosťou, sebectvom, lenivosťou, jazykom... jednoducho s hriechom. Preto som ich prosil, aby žili dôstojne podľa povolania, ktorého sa im dostalo s pokorou, miernosťou a zhovievavosťou. Znášali sa navzájom v láske a usilovali sa zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ (Ef 4,1-3)

(pokračovanie nabudúce)