V našom národe nemáme veľké počty oficiálne vyhlásených svätých. O to vzácnejšie sme vnímali slávnosť blahorečenia dona Titusa Zemana v septembri v Bratislave. Od tej chvíle je možné ho verejne uctievať, vzývať a okrem iného si aj uctiť jeho relikvie. Relikvie svätých rozdeľujeme do troch stupňov: 1. priamo z kosti svätca, 2. veci, ktoré používal, 3. z dotyku (položí sa kus látky na relikvie prvého stupňa).
Nepísaný štvrtý stupeň by mohla tvoriť rodina svätého. Tí s daným svätcom žili i prežívali jeho svätosť vo svojom strede. Avšak k tomu sa je vždy najťažšie dostať, lebo mnohí svätci žili dávno a málokedy sa vie o ich rodinách. My sme túto milosť dostali. Mali sme akoby možnosť dotknúť sa jedného z najbližších z rodiny bl. Titusa Zemana. Našu farnosť totiž navštívil p. Michal Titus Radošinský, ktorý je synovcom bl. Titusa a zároveň jeho birmovným synom. Je tvorcom aj životopisu, ktorý vydal v knihe pod názvom: „Quo vadis, Titus?“, kde je možné dozvedieť sa ešte viac.
Pán Radošinský si ako mladý chlapec veľmi dobre pamätá na rozhovory v rodine, na osobné stretnutia s ujčekom (ako ho sám často nazýva), ale najmä čerpá z jeho osobnosti vzor života. Ako svoje poslanie cíti chodiť po Slovensku a ohlasovať svätosť svojho príbuzného. Preto prišiel aj k nám a mohol sa s nami podeliť o život bl. Titusa najmä z historického hľadiska. Od detstva, cez mladosť až po väzenie, mučenie, smrť... Hoci o tom hovoril už mnohokrát, stále to rozpráva akoby prvýkrát – vidieť pohnutie, dojatie, niekedy aj spravodlivý hnev voči nehanebnému a bezbožnému komunistickému režimu, ktorý ovládol bývalé Československo na dlhých 40 rokov.
Pán Radošinský nehovorí iba akoby zo sentimentálneho pohľadu rodinného príslušníka. Sám zbieral mnohé materiály už celé roky. Precestoval množstvo kilometrov, väzníc, archívov. A práve vďaka nemu bol proces blahorečenia taký rýchly, pretože už boli mnohé veci zozbierané a skompletizované.
Vyše sto takmer nedýchajúcich poslucháčov si ho mohlo vypočuť v utorok večer 21. novembra 2017. V stredu predpoludním sa potom dvakrát stretol spolu s viac ako 120 žiakmi našich škôl. Hoci beseda trvala viac ako 2 hodiny, stihol sa iba historický opis života bl. Titusa a daného režimu. Veľmi silno zaznievali konkrétne spôsoby mučenia komunistických agentov, vyšetrovateľov, dozorcov. Preto je potrebné pripomínať zverstvá danej doby, aby sme sa z minulosti poučili a pochopili, že žiaden režim bez Boha nemá budúcnosť. Ak by sme chceli hovoriť ďalej o duchovnosti bl. Titusa, potrebovali by sme celú noc.
Za tieto besedy veľmi pekne ďakujeme Mestskému kultúrnemu stredisku, ktoré organizačne i propagačne zastrešilo toto podujatie.
Vzývajme bl. Titusa Zemana, modlime sa k nemu o jeho príhovor. K tomu nás vyzval aj pápežský legát kardinál Amato pri blahorečení, keď zdôraznil, že blahorečenie je začiatok svätorečenia a k svätorečeniu je potrebný zázrak. Nech tak skoro, ako prebehol proces blahorečenia, sa môžeme raz s celou Cirkvou tešiť z jeho svätorečenia. Veď zázrak sa môže udiať i v Sabinove.
Blahoslavený Titus Zeman, oroduj za nás!