Budeme vyvolaní po mene
a bude nás tam veľa.
Poodkladáme krídla zlomené
Ku nohám Stvoriteľa.
A bude Mu chcieť každý povedať
To svoje malé sólo.
To nasnívané, čo len chcelo byť
I to, čo ozaj bolo.
„Stvoril som svet,“ vstúpi nám do rečí Boh,
„nie tak, aby slúžil naplňovaniu túžob človečích,
No aby človek túžil.
Ak pridával som ohňa do rany,
Nebol som vo vás krutý.
Šťastie je v jeho dosahovaní,
Nie v jeho dosiahnutí.
Až rozospieva sa svetu dokorán
Prihlasno vaša duša,
Napomeňte ju ticho, že jej PÁN
Aj šťastím ju len skúša.
DAR života. Kto z neho vezme diel,
Raz mi ho musí vrátiť
A ostane mu, čo nevedel,
Ale čo vedel stratiť.
Zlomené krídla...? Práve zlomené
sú žehnávané Bohom.“
Budeme vyvolaní po mene
A bude nás tam mnoho.
zo zbierky: Dielo III., str. 95
