V sobotu 17. júna sme sa spoločne s rodinami prvoprijímajúcich detí a p. kaplánmi vydali na cestu plnú zážitkov. Našu spoločnú púť sme začali modlitbou, v ktorej sme poprosili Pána i našu Nebeskú mamku o požehnaný deň i šťastný návrat domov. Aj keď páni kapláni verili, že nebude pršať (o čom svedčal ich outfit J), predsa len sme sa pomodlili aj za pekné počasie. Naše prvé kroky viedli do Červeného kláštora, kde na nás číhala história a krása tohto historického miesta. Spoločne s našou pani sprievodkyňou sme prebádali miestnosti kláštora a dozvedeli sa mnoho o jeho histórii i o mníchovi Cypriánovi, ktorý v kláštore žil. Po prehliadke kláštora sme sa trošku stíšili a pripravili sa na svätú omšu, ktorú nám páni kapláni odslúžili priamo v kaplnke Červeného kláštora. Svätá omša nás nasýtila duchovne, ale niektorým nám už škvŕkalo v bruchu, a tak sme si dali prestávku aj na nasýtenie tela. Naším ďalším cieľom bolo neďaleké poľské mesto Niedzica, kde sme si dali rozchod a v skupinách sme sa vybrali každý inou cestou. Niektorých zaujal zámok Niedzica, iných park miniatúr hradov zo Spiša, Oravy i poľského Podhalia, ďalší sa vybrali po stopách zjavení Panny Márie a navštívili park miniatúr kostolov zasvätených Panne Márii, odvážnejší sa dokonca vybrali na výlet loďou po priehrade. Deti sa vyšantili na lanových dráhach či trampolínach. Niektoré si užili letnú sánkovačku, iné zas 7D kino. Myslím si, že každé, nielen detské srdce, prišlo na svoje a spolu sme zažili úžasný deň plný smiechu a zábavy. A aj keď nám nebo plakalo – myslím, že to boli slzy šťastia, pretože sme vytvorili úžasné spoločenstvo a zažili prekrásny deň spolu s naším Nebeským otcom a Nebeskou mamkou Máriou. Na záver by sme sa chceli poďakovať našim šoférom za bezpečnú jazdu a, samozrejme, aj pánom kaplánom za zorganizovanie tejto púte, na ktorú budeme ešte dlho spomínať.
