Keď nadišiel koniec májov,
prišiel Tvoj čas, Majo –
pridať sa na cestu kňazov.
Rozhodol si sa Bohu povedať áno.
Prešiel si kúsok cesty, zodral niekoľko tenisiek párov.
Teraz stojíš na začiatku cesty pripravený prijať Kristovo príjemné jarmo,
konať, čo On ustanovil dávno,
dnes už môžeš aj ty za oltárom.
Predtým si, ako my, obliekal bielo-čierne šaty,
dnes Ti alba a ornát dokonale sadli.
Služobník Pánov,
áno, tak to byť malo,
túry, výlety a stretká,
toto sa zabudnúť, brácho, nedá,
Palermo, Michalovce a naše spoločné básne,
bike a sranda, aj rozhovory vážne.
Toto a oveľa viac sme zažili,
od malých príbehov až po kázne.
Dnes robíš prvý kňazský krôčik,
všetko sa začína, nie končí.
Sme s Tebou, Majo,
ver, že za Teba nikdy nebude modlitieb málo.
Prajem Ti všetko dobré,
veľa Božích milostí v rôznej podobe,
nech Ťa Boh žehná, sprevádza a nový košiar drží pokope.
