Začiatkom novembra ešte v dušičkovom čase som kráčal mestom vracajúc sa z cintorína. Vošiel som do obchodného domu a všimol som si, že sa „Vianoce“ neblížia, ale že už sú tu – výzdoba bola na každom kroku, a to si na advent nikto ani len nespomenul. Preskočíme ho!
Potom začal aj spomínaný advent, no a tam už sa to rozbehlo naplno − množstvo ľudí, plné nákupné košíky, všade konzum a znechutené tváre poznačené stresom s jediným cieľom − nakúpiť a na nič nezabudnúť. S pribúdajúcimi sviecami na adventnom venci predvianočná horúčka gradovala. Iste, aj to má svoju váhu – potešiť blízkych, ale tie všadeprítomné komerčné výzdoby a amerikanizované zvyky... Bolo toho skrátka trochu priveľa. Rozmýšľal som, kde sa v nás stala chyba: prekvapuje ma to, že narodeniny nikto neoslavuje bez oslávenca.
A pritom Vianoce sú takisto oslava a pripomienka narodenín jedného muža, ktorý dokázal to, čo nikto pred ním a ani po ňom − v príhodnú chvíľu nielenže prišiel, pôsobil tu a zomrel, ale hlavne vstal z hrobu, čo zatiaľ nikto iný pred ním a ani po ňom nedokázal. Tá pozlátka okolo a všetky tie reklamy na zľavy, poukážky či ponuky na zájazdy do hôr cez Štedrý deň, kedy tí, čo si volia možnosť byť preč od domova cez sviatky, a tým dokonca držať aj personál v hoteli na to, aby oni nemohli ísť k svojim rodinám a mali ich obsluhovať!? Tak toto už je naozaj alarmujúce, najmä, ak si to volia kresťania. O návšteve kostola sa tu ani nemusíme zmieňovať. A samozrejme, a na to nemôžeme „zabudnúť“ − oslavovať predsa znamená opiť sa do nemoty.
Ale čo oslavovať? Koho? Nezabudli náhodou tí, ktorí Vianociam ukradli pravý, a teda kristologický zmysel, že to oslavujú tak nejako anonymne? Alebo aby som sa vyjadril „spisovne“, že nejde o pravé Vianoce ale o „fejk?“ Ja verím, že sa na to malý Ježiško z neba pozerá a schuti smeje, aké je to prázdne, lebo keby to nebolo na smiech, tak je to na plač. Katolíci našej, ale nielen našej farnosti, verím, nepodľahnú týmto klamom a budú vždy pamätať na príchod Božieho dieťaťa na svet, a nie na sviatky zimy či na koniec roka, ako nám radi dávali rozumy naši nadriadení pred rokom 1989. Začínam ale mať pocit, že kresťanské Slovensko už takisto stráca v tomto hodnotovom chaose vlastné kresťanské princípy, preto by sme nemali dovoliť, aby zanikol pravý zmysel Vianoc...