Predstavte si, že by vám pri dverách zazvonil poštár. Dal by vám obálku a povedal by, že Boh vám posiela list. Je to list len pre vás ako jedinečnú osobnosť a Boh si veľmi želá, aby ste si ho prečítali, lebo to, čo vám píše, je skutočne dôležité a zmení to váš život.
Čo by ste s takým listom urobili? Prečítali by ste si ho alebo hodili obálku kdesi do kúta a viac jej už nevenovali pozornosť? Som presvedčená, že každý by bol veľmi zvedavý a list by si dychtivo prečítal. Paradoxne, nám sa často nechce listy od Boha čítať a možno ich nehádžeme do kúta, ale náš postoj k nim je niekedy celkom ľahostajný. Že ste ešte takúto poštu nikdy nedostali? Omyl. Dokonca ju máme doma všetci - je to Sväté písmo.
Odosielateľ tohto „listu“ je jasný, adresátom je ľudstvo ako celok a zároveň človek ako vzácna, jedinečná a milovaná bytosť. Tento list, Písmo, je tou najúžasnejšou poštou, akú môžeme dostať. V žiadnej inej knihe nenájdeme toľko nádherných a pravdivých myšlienok, no čo je dôležitejšie, Sväté písmo nám ponúka návod, ako prežiť kresťanstvo naplno. Dáva nám nádej, posilňuje vieru, povzbudzuje ducha, očisťuje myseľ. Spolu s modlitbou je čítanie Písma mostom, ktorý nás spája s Bohom. Niekto si možno povie, že Bibliu čítať nepotrebuje. On predsa už dávno vie, ako to bolo s maštaľkou v Betleheme. Ak sa však dôkladne zamyslíme nad podstatou Svätého písma, nevyhnutne dospejeme k záveru, že tu ide o čosi viac. Že jeho čítanie je naozaj potrebné, ak naozaj chceme vo viere napredovať a žiť ju.
Na záver už iba výrok Ambrosia: „Keď čítame Sväté písmo, Boh sa vracia poprechádzať sa v pozemskom raji.“
