Úspechy našich športovcov na olympiáde slovenských či iných, ktorí pretekajú za náš dvojkríž, či sviatok sv. Valentína, kedy si zaľúbenci vyjadrovali svoje city, našu myseľ možno trochu vzdialili od toho istého dňa – Popolcovej stredy . Tento deň sa v roku 2018 prekryl s danými udalosťami, takže sme si možno ani neuvedomili, že dostávame novú šancu pri rekapitulácii nášho vnútorného ja. Vnútorný hlas nášho svedomia odštartoval popol symbolicky dávaný na naše čelá. Do našich sŕdc tak vstupuje 40-dňové zamyslenie sa nad sebou samým a verím, že pre mnohých z nás aj možnosť pre sviatosť zmierenia, a to nie na poslednú chvíľu. Mali by sme si vážiť to, že ešte máme čas na nápravu skrze túto sviatosť. Nevieme si totiž ani len v náznakoch predstaviť, čo by za to dali duše v očistci, nehovoriac o večne zatratených, ak by oni mali možnosť vrátiť čas a ísť ešte tu na zemi na svätú spoveď a začať tak odznova. Ježiš skrze Cirkev a jej kňazov túto možnosť ponúka dennodenne. Netreba márniť čas, lebo nevieme ani dňa, ani hodiny, kedy naša chvíľa príde, a treba byť vždy pripravený ako rozumné panny z biblického podobenstva. Máme teda „olej v lampách“...?Alebo čakáme, že ešte „bude čas“? Čo však povieme potom, keď už bude naozaj neskoro? Neustále odkladanie tejto sviatosti naozaj nemá zmysel a taktiež aj ničí našu perspektívu pohliadnuc na večnú spásu našich duší...
