V mene celého farského spoločenstva aj v mene nás kňazov by som chcel touto cestou poďakovať všetkým, ktorí boli počas uplynulých vianočných sviatkov ochotní obetovať svoj čas a schopnosti pre službu nám všetkým:

  • kostolníkom: p. Mihokovi, Stanovi Hardoňovi a Damiánovi Žilkovi; v Jakubovanoch p. Maďarovej, v Orkucanoch manželom Ondrejovým; a vo všetkých kostoloch miništrantom za prípravu jednotlivých slávení;
  • všetkým v liturgických službách, ktoré si vyžadovali čas a dôkladnú prípravu – organistom vo všetkých kostoloch, zvlášť však patrí vďaka Filipovi Burgrovi a Diane Melkovičovej, ktorí pripravili spevákov na hlavné slávenia vo farskom kostole; samozrejme, tiež už spomínaným spevákom, ktorí boli ochotní obetovať čas a svoj hlas; v neposlednom rade tiež lektorom a žalmistom vo všetkých kostoloch, ktorých služba si tiež vyžadovala kvalitnú prípravu a nemalú dávku odvahy i zodpovednosti;
  • ostatným v liturgických službách, od ktorých to chcelo veľkú mieru prispôsobenia sa potrebám spoločenstva – predovšetkým mimoriadnym rozdávateľom sv. prijímania a zberateľom zvončeka;
  • kurátorom a všetkým, ktorí pomáhali pri inštalácii veľkého stromčeka v sabinovskom kostole a miništrantom, na čele s Lukášom Jaklovským, za prípravu jasličiek;
  • za prípravu vianočnej výzdoby – stromčekov a jasličiek – všetkým v Jakubovanoch a v Orkucanoch;
  • v Sabinove p. Ivanovi Hrickovi a všetkým, ktorí ozdobili oltáre a nachystali čisté plachty, a stále prispievajú k skrášleniu nášho spoločného chrámu – sestrám Djačovským, p. Radačovskej, Novákovej, Džačovskej, Gallovičovej, Giraškovej a Földešovej;
  • podobne ďakujem aj všetkým v Jakubovanoch a v Orkucanoch za rovnakú službu výzdoby kostola.

Neboli to však len záležitosti týkajúce sa priamo kostola, ktoré si zaslúžia povšimnutie a našu veľkú vďačnosť. Sú medzi nami, vďaka Bohu, aj takí, ktorí nielen vedia, že niekedy nestačí iba duchovné povznesenie a je potrebné pomôcť aj materiálne, ale vedia aj ako na to ísť konkrétne. Ďakujem touto cestou našej farskej charite, všetkým jej dobrovoľným členom, ktorí sa aj nie v práve najideálnejších podmienkach snažili najprv zhromaždiť, čím sa štedrí ľudia podelili, a potom v mene nás všetkých obdarovali tých, ktorých Vianoce by inak boli chudobné.

Som rád, že podobnej obetavosti a všímavosti pre potreby chudobných sa môžu v našej farnosti učiť už aj deti, a to prostredníctvom projektu Dobrá novina. Ďakujem Márii Kolárčikovej, Ivete Šoltýsovej a Lucii Tkačíkovej, tiež všetkým animátorom a sprevádzajúcim osobám, ktorých zásluhou sa naše deti učia nielen obetavosti, ale sú odmalička vedené k tomu, aby správne porozumeli skutočnému posolstvu Vianoc. Nemusíme veľa hovoriť o tom, ako veľmi je to potrebné v tejto dobe, ktorá sa nám snaží „ukradnúť“ pravého Boha, napríklad aj komercializáciou a nemiestnym romantizovaním Vianoc.

Pre nás kresťanov sviatky Narodenia Pána nie sú ani o čarovnej atmosfére, ani o romantickej rozprávke, ani o sentimente tradícií a spomienok na detstvo, ani o snehu cestou na polnočnú či o trblietavom stromčeku vo tme za znenia Tichej noci. Vianoce sú predsa o najväčšom dare v dejinách – o dare Boha dávajúceho vlastného Syna, ktorý nás učí, ako aj my máme byť jeden pre druhého darom. Som rád, že je medzi nami toľko svedkov toho, že sa to dá – myslím teraz na všetkých, ktorých som už spomínal, ale tiež na nenápadných otcov a mamy, starých rodičov i opatrovateľov starých, chorých a umierajúcich... a na mnoho ďalších, o ktorých ani my, ani možno nikto tu na zemi nevie – iba Boh, ktorý sa nám všetkým dal ako prvý.