18. júla si pripomíname v cirkevnom kalendári blahoslaveného Petra Pavla Gojdiča. Narodil sa v rodine gréckokatolíckeho kňaza. Študoval teológiu v Prešove a Budapešti. Počas pôsobenia pri Mukačeve prijal rehoľné meno Pavel. 25.3.1927 bol v Ríme vysvätený za biskupa. Zatkli ho 28.4.1950 počas tzv. „Prešovského soboru“, keď gréckokatolícku cirkev chceli násilne včleniť do pravoslávnej cirkvi. Ako 72-ročný zomrel v leopoldovskej väznici na následky mučenia. 4.11.2001 ho pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslaveného. Počas 2. svetovej vojny zachránil veľa židovských spoluobčanov, ktorým vystavoval krstné listy, podľa ktorých boli gréckokatolíkmi. Roku 2007 mu bol udelený čestný titul „Spravodlivý medzi národmi“.
Peter Pavel Gojdič bol súdený spolu s biskupmi Vojtaššákom a Buzalkom. Proces sa začal 10.1.1951. Od začiatku platili nesmrteľné slová sv. Augustína: „Čím sú kráľovstvá bez spravodlivosti, ak nie iba veľké zbojstvá?“ Boli obvinení z úkladov proti republike, z velezrady, z vojenskej zrady a vyzvedačstva. Po rokoch pri čítaní obžalobného spisu zostáva každému normálnemu a logicky mysliacemu človeku rozum stáť nad takou znôškou lží. Vopred naučené výpovede obžalovaných boli dosiahnuté ukrutným mučením a hrubým psychickým nátlakom.
Pánu biskupovi, brutálne drezírovanému vo väzení, bol by mohol povedať sv. pápež Sixtus II. slová, ktoré povedal diakonovi Vavrincovi: „Synu milý, teba čaká ťažšia skúška, tuhší boj, ale aj slávnejšie víťazstvo.“
