Volám sa Peter Pasternák, mám 25 rokov. Pochádzam z malej dedinky – Vyšná Sitnica, ktorá sa nachádza severne od Humenného. Mám troch bratov, ja som druhý najstarší.Rád športujem – najmä futbal a florbal. Milujem prírodu, hory a turistiku.Veľmi rád spievam a hrám na gitaru (skúšal som to trochuaj na basu a klavír, ale neviem, či sa to dá počúvať). Počas strednej školy som študoval odbor biotechnológia a farmakológia na Strednej priemyselnej škole chemickej a potravinárskej v Humennom. Do kňazského seminára som nastúpil hneď po ukončení strednej školy.
Svoje povolanie ku kňazstvu som spoznával počas strednej školy. Pred strednou školou som vôbec neuvažoval o kňazstve. Zlomový bol pre mňa tretí ročník na strednej škole, kedy som začal vážne uvažovať, čo urobím so svojím životom, do čoho investujem. Ako každý človek som túžil (a stále túžim) žiť život naplno a zažiť naplnenie, preto mi nebolo jedno, ako sa rozhodnem. Chcel som sa rozhodnúť dobre. Stále hlbšie vo mne rezonovalislová Sv. Písma: „Boh je Láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom.“ (1Jn 4,16) Tie slová vo mne dozrievali. Neviem to presne popísať ani teraz, ale v istom momente, akoby som ich pochopil a stali sav mojom živote realitou. Preto som zatúžil po kňazstve. Túžil som spojiť svoj život s Bohom a svedčiť o tom, že Boh je Láska. Paralelne s týmto dozrievaním som skúmal,čo je Božia vôľa. Boh mi ukazoval cestu cez môj doterajší život, cez talenty, dary, okolnosti, cez spoločenstvo, ktoré som spoznal (Združenie mariánskej mládeže), cez ticho duchovných obnov a cvičení. Tak som sa postupne rozhodol, že vstúpim do seminára. Počas formácie v seminári som postupne dozrieval vo svojom rozhodnutí. Boli aj pochybnosti a skúšky. Tie ma však len upevňovali v povolaní. Cez celú formáciu som mal možnosť viac spoznať seba, svoje povolanie, a hlavne viac spoznať Boha. Celá formácia ma viac upevnila v povolaní, preto som mohol s určitou istotou potvrdiť svoje rozhodnutie a pristúpiť k vysviacke. Súčasťou mojej formácie bol rok pastoračnej praxe v Příchoviciach (ČR), kde som získal bohaté skúsenosti z pastorácie mládeže. Momentálne som teda diakonom a zažívam veľkú radosť zo svojho života a zo služby.
Som už skoro mesiac na diakonskej praxi v Sabinove. Je to nádherný čas života. Mojou najväčšou radosťou je kňazské spoločenstvo na fare. Veľa sa od kňazov učím a sú pre mňa vzormi. Postupne naberám nové skúsenosti z pastorácie a spoznávam nových ľudí vo farnosti. Veľmi veľa vecí je pre mňa nových, tak sa pomaličky „rozkukávam“.Som veľmi rád, že som tu. Keďže neviem, čo ešte o sebe napísať, tak sa ma môžete opýtať, čo vám napadne, keď ma stretnete.
