Hnev je jedna z emócií, ktoré spôsobujú v našom živote najviac problémov. Je to prirodzený inštinkt, ktorý dal Pán človeku, aby neostal ľahostajný voči tomu, čo nie je dokonalé a potrebuje zmenu. No avšak u nás ľudí sa hnev prejavuje ako veľká vzbura. Hneváme sa sami na seba. Hlavne vtedy, keď sa nám niečo nepodarí, no treba si uvedomiť, že nie vždy všetko ide ľahko. Niekedy musíme tvrdo pracovať nad tým, čo chceme dosiahnuť či spraviť. Ale hnev nám k tomu určite nepridáva. Hneváme sa na Boha. A prečo? Pretože ak sa nám nepodarí to, čo od neho žiadame, začneme do neho „kopať“ ako do automatu, keď stratíme svoje peniaze a potom sa od neho urazene odvrátime bez toho, aby sme si počkali na to lepšie, čo má pre nás pripravené. Hnev cítime aj medzi sebou, pretože sa nevieme navzájom rešpektovať, zhodnúť na rovnakých veciach. No my ľudia sme odlišné osobnosti a nikdy sa nezhodneme na všetkom rovnako. No stále sa dá s naším hnevom popracovať. Pán Ježiš sa tiež hneval. Ale jeho hnev nebol nedostatkom sebaovládania. Bol to istý druh vyjadrovania, ktorým chcel poukázať na dôležitosť toho, čo hovorí. Uzdravenie z hnevu môžeme dosiahnuť aj tak, že sa primkneme k Ježišovi v situácii, kedy prežíval hnev. Spojte svoj hnev s jeho hnevom. Jeho vykúpenie vykupuje Váš hnev. „Pane, uzdrav nás od nášho hnevu a osloboď nás.“
