Ste tvorcom myšlienky nového organa v Sabinove. Ako to všetko vzniklo a prebehlo?

Ešte za pána dekana Ďurčáka tu boli pozrieť z firmy Krnov z Čiech starý organ Rieger vyrobený v roku 1907. Neskôr za p. dekana Naščáka v roku 1993 boli na prehliadke nástroja majstri z renomovanej firmy ,,ORGANA“ z Kutnej Hory. Tí jednoznačne navrhovali postaviť nový organ. Ale žiadali veľmi veľa peňazí, ktorými farnosť nedisponovala. Starý organ sa stále opravoval, až to došlo tak ďaleko, že keď prišiel do farnosti pán dekan Cichý, začalo sa rozprávať, že bude lepšie kúpiť nový organ, ako stále opravovať ten starý. Ak sa aj opravoval, tak sa vždy dal dokopy len sčasti. Bol zničený červotočmi a moľami. Prvá myšlienka postaviť nový organ vzišla v roku 2008, keďže predtým sa rekonštruoval malý i veľký kostol. S výstavbou nového organa súhlasil p. dekan Cichý, za čo mu patrí veľká vďaka. Po následnom súhlase farskej rady sme dali vyhotoviť projekt, vybrali sme firmu „BIES“ Hranovnica a začalo sa stavať. Samotná stavba začala v roku 2011. Robili sa pravidelné finančné zbierky v kostole. Ja som chodil za rôznymi podnikateľmi. Pomohlo aj mesto Sabinov a Prešovský samosprávny kraj. Projekt na Ministerstve kultúry SR neprešiel, lebo pôvodný organ nebol historický. Dňa 29.8.2013, deň, ktorý slávime ako Farský deň, bol organ slávnostne požehnaný otcom arcibiskupom Mons. Bernardom Boberom. Bohu vďaka.

Som veľmi rád, že nový organ je zároveň aj koncertným nástrojom. Vďaka nemu sa môže sláviť nielen liturgia (čo je na prvom mieste), ale rozvíjať aj hudobný a kultúrny život v meste. Organ je svojimi registrami prispôsobený na nemeckú aj francúzsku organovú literatúru. Umelec ju tak môže naplno využiť pri svojom koncerte.

Samozrejme, je mi ľúto, že môj zdravotný stav mi nedovoľuje fungovať naplno ako doteraz. Sväté omše už nehrávam. Vďaka Bohu rastie nová organová generácia. Fandím jej, aby hrala predovšetkým na oslavu Pána Boha a aj ku svojej vlastnej spokojnosti. Taktiež dochádza k novému poňatiu liturgie pri sv. omšiach. Uvedomujem si, že moja éra skončila.

Odohral som 48 a pol roka a chcel som dovŕšiť tých 50 rokov. V podstate som začínal ako kaviarenský muzikant. Otec a manželka ma presvedčili, aby som prešiel na cirkevnú hudbu. Začínal som na zelenej lúke. Po koncile začala nová liturgia. Bolo treba všetky liturgické spevy precvičovať z latinčiny do slovenčiny. Mal som možnosť na novom organe hrať 3 roky, za čo som veľmi vďačný Bohu a všetkým ľuďom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili, aby v našom chráme znel nový organ. Môj sen sa naplnil...

Nedávno sme mali vo FL prílohu o speve v kostole. Bolo tam vyjadrené, že v JKS sú mnohé krásne aj hlboko teologické texty. Ktoré piesne z JKS máte rád a prečo?

Tieto piesne sú mi veľmi blízke textom, ale aj po citovej stránke. „Tu skrúšení v prach padáme“ (JKS 256); „Ó láska, nádej, spása“ (JKS 278); „Tebe žijem, Ježiš môj“ (JKS 288); „Neopúšťaj nás“ (JKS 352); „Mária, ochrana“ (JKS 344); „Ježišu, Ježišu“(JKS 115); „Ó, Mária bolestivá“ (JKS 394); z hymnických piesní je to: „Bože, čos´ ráčil“ (JKS 524).

Ste známy aj organizovaním mnohých pútí po nežnej revolúcii.

Keď sa otvorili hranice, hneď sme hľadali spôsoby, ako putovať na sväté miesta v zahraničí. Sabinovčania boli päťkrát v Lurdoch, dvakrát v Ríme, na rôznych pútnických miestach v Poľsku... Pán Boh mi vnukol tieto myšlienky a mal som odvahu spolupracovať s cestovnými kanceláriami, aby sa uskutočnili tieto zájazdy. Prekladateľov do cudzích jazykov mi robili moja manželka a syn Juraj.

(pokračovanie nabudúce)