Milostivý čas dušičkovej oktávy sme využili aj v našej škole na upevnenie viery v spoločenstvo svätých. Modlili sme sa za zomrelých, svätou omšou a návštevou cintorína sme „otvárali nebo“ pre všetkých tých, ktorí nás predišli do večnosti. Prechádzaním cintorínom sme sa zastavovali pri hroboch dedkov, starých mám, ujov, strýkov či pani učiteľky Terky.
Pristavili sme sa tiež pri hroboch významných osobností nášho mesta, po ktorých máme pomenované dokonca aj dve ulice. Aj za nich sme obetovali svoje modlitby.
Hneď pri vstupe na cintorín cez prvú bránu v smere od mesta má svoj hrob Bohuslav Timotej Ignác Nosák-Nezabudov. Bol to evanjelický kňaz, notár, romantický básnik, prekladateľ, publicista, redaktor, autor historických próz a cestopisov a redaktor Slovenských národných novín. Bol veľmi vzdelaným človekom. Ovládal viacero rečí. Bol blízkym spolupracovníkom Ľudovíta Štúra.
Trochu ďalej pod kopcom, v tieni vysokých tují, sme sa zase pristavili pri hrobe slovenskej spisovateľky Jolany Cirbusovej. Už v detstve rada rozprávala príbehy mladším súrodencom a ako 13-ročná začala písať prvé básne v maďarčine. V Sabinove žila utiahnutým životom, pomáhala sestre v obchode. Napísala román Cez zatvorenú hranicu. Zobrazila v ňom život pomaďarčených Slovákov. Po tomto románe už písala len poviedky, ktoré súborne boli vydané pod názvom Tiché boje.
Aj takýmto spôsobom chceme deťom pripomenúť bohatstvo ducha našich predkov. A chceme povzbudiť aj vás všetkých skôr narodených, aby ste deťom popri modlitbách a spoločných potulkách cintorínom rozprávali o tých, ktorých ste poznali a ktorí tvorili históriu nášho mesta, lebo keď im to nepoviete vy, po vás sa to už nebudú mať od koho dozvedieť...
