V istý krásny slnečný pondelok 18. augusta 2008 sa nad saleziánskym strediskom v Sabinove prehnala ničivá búrka, ktorá neľútostne potopila našu úbohú loď Titanic2. To bol začiatok všetkého – prímestského tábora, veľkého dobrodružstva a nových kamarátstiev.
Delfíny nás privítali na opustenom ostrove, ktorý však ani zďaleka nebol taký opustený, ako sa zdalo. Len čo sme si vymysleli tajné mená, zahrali futbal a postavili príbytky, napadli nás divé psy. Keďže sme však po výdatnom tréningu mali streľbu z pukatiek v malíčku, nemali šancu. Pobehovali hore-dolu a padali do jám so špinavou smrdiacou vodou, až kým sme ich neobrali o všetky životy.
Dobrodružná plavba na ostrov zvaný Jakubovanská priehrada sa skončila nebezpečným útokom sépie, ktorej sa však nepodarilo zlomiť ochrannú moc našich tajných mien.
Objavili sme aj opustenú osadu a v nej množstvo korálok, šnúrok, látok, kameňov a všetkého možného. Tak sme teda usilovne plietli, šili, šnúrovali a maľovali, až kým opäť neprišiel čas rozhýbať svoje kosti a kostičky pri vybíjanej a futbale.
Neznesiteľnú horúčavu sme sa pokúšali zahnať tancom dažďa. Podarilo sa, aj keď pri podrobnejšom skúmaní ste si mohli všimnúť, že namiesto z oblohy pršalo z plastových fliaš a dlhej hadice. Skutočne zvláštny prírodný úkaz... :)
Nakoniec sa na ostrove zastavila loď a za pomoc pri chytaní agresívnych vydier nás vzala domov. Svoj návrat na pevninu sme oslávili, ako sa patrí – opekačka s rodičmi a malá kultúrna vložka v podobe tančeka a veselej delfínej piesne.
Ďakujem všetkým, ktorí s táborom pomohli, a špeciálne v mene večne hladných žalúdkov našim skvelým tetám kuchárkam :)
Delfíny nás privítali na opustenom ostrove, ktorý však ani zďaleka nebol taký opustený, ako sa zdalo. Len čo sme si vymysleli tajné mená, zahrali futbal a postavili príbytky, napadli nás divé psy. Keďže sme však po výdatnom tréningu mali streľbu z pukatiek v malíčku, nemali šancu. Pobehovali hore-dolu a padali do jám so špinavou smrdiacou vodou, až kým sme ich neobrali o všetky životy.
Dobrodružná plavba na ostrov zvaný Jakubovanská priehrada sa skončila nebezpečným útokom sépie, ktorej sa však nepodarilo zlomiť ochrannú moc našich tajných mien.
Objavili sme aj opustenú osadu a v nej množstvo korálok, šnúrok, látok, kameňov a všetkého možného. Tak sme teda usilovne plietli, šili, šnúrovali a maľovali, až kým opäť neprišiel čas rozhýbať svoje kosti a kostičky pri vybíjanej a futbale.
Neznesiteľnú horúčavu sme sa pokúšali zahnať tancom dažďa. Podarilo sa, aj keď pri podrobnejšom skúmaní ste si mohli všimnúť, že namiesto z oblohy pršalo z plastových fliaš a dlhej hadice. Skutočne zvláštny prírodný úkaz... :)
Nakoniec sa na ostrove zastavila loď a za pomoc pri chytaní agresívnych vydier nás vzala domov. Svoj návrat na pevninu sme oslávili, ako sa patrí – opekačka s rodičmi a malá kultúrna vložka v podobe tančeka a veselej delfínej piesne.
Ďakujem všetkým, ktorí s táborom pomohli, a špeciálne v mene večne hladných žalúdkov našim skvelým tetám kuchárkam :)