Október je popri máji typickým mariánskym mesiacom. Je to mesiac „ruženca“. Pre nás sa môže stať príležitosťou „vstúpiť do Máriinej školy“ (čl. 1). Jednak tým, že zoberieme do rúk ruženec a spolu s Máriou budeme hľadieť na Kristovu tvár cez klasické ružencové tajomstvá... Úlohou každého nasledovníka Krista, teda úlohou každého z nás, je upriamiť pohľad na Kristovu tvár uprostred denných udalostí. (čl. 9) „Ruženec preto nie je náhradou za lectio divina; naopak predpokladá a podporuje ho.“ (čl. 29) (Preto navrhujeme tieto formy modlitby v tomto mesiaci prepojiť.)
...a potom je tu ešte jedna ponuka, ktorá nám môže priblížiť Kristovu tvár: Kontemplovať Ježiša, ktorý nám „vyšiel“ pri každodennom „Lectio divina“ spolu s Máriou. Veď „kontemplácia Krista má v Márii neprekonateľný vzor. Ešte nikdy sa nikto nevenoval kontemplácii Kristovej tváre tak verne ako Mária. Oči jej srdca sa obrátili na Ježiša už pri zvestovaní... Odvtedy ho Máriin pohľad neustále naplnený úctou a obdivom nikdy neopustil“. (čl. 10)
Prakticky to znamená asi toľko: Z rozjímania daného dňa sa nám „ukázal“ napr. Ježiš, ktorý mi ponúka svoje srdce.
Potom by sme mali zostať chvíľu v tichom pohľade na Krista, zakúsiť v srdci jeho prítomnosť. A práve toto môžeme urobiť s Pannou Máriou: „Panna Mária, teraz sa chcem pozerať na Tvojho Syna spolu s Tebou“ a pomodlíme sa desiatok ruženca s tým, že v každej modlitbe „Zdravas Mária“ vložíme za meno Ježiš: „ktorý mi ponúka svoje srdce“. Zakončíme modlitbou „Sláva Otcu“, ako klasický desiatok.
Na posmelenie, či sa takéto niečo „smie“ uvedieme časť článku 19: „Ruženec obsahuje iba niektoré z mnohých tajomstiev Kristovho života, ktoré sa ustálili vo všeobecnej praxi a ktoré potvrdila cirkevná autorita. Myslím si však, (píše Ján Pavol II.) že na zvýraznenie kristologickej hĺbky ruženca by bolo vhodné doplnenie ponechať na slobodné rozhodnutie jednotlivcov a spoločenstiev...“ aby sme rozjímali o dôležitých stránkach osoby Krista.
(Uvedené citáty sú z Apošt. listu Jána Pavla II. Rosarium virginis mariae - Ruženec P. Márie)
...a potom je tu ešte jedna ponuka, ktorá nám môže priblížiť Kristovu tvár: Kontemplovať Ježiša, ktorý nám „vyšiel“ pri každodennom „Lectio divina“ spolu s Máriou. Veď „kontemplácia Krista má v Márii neprekonateľný vzor. Ešte nikdy sa nikto nevenoval kontemplácii Kristovej tváre tak verne ako Mária. Oči jej srdca sa obrátili na Ježiša už pri zvestovaní... Odvtedy ho Máriin pohľad neustále naplnený úctou a obdivom nikdy neopustil“. (čl. 10)
Prakticky to znamená asi toľko: Z rozjímania daného dňa sa nám „ukázal“ napr. Ježiš, ktorý mi ponúka svoje srdce.
Potom by sme mali zostať chvíľu v tichom pohľade na Krista, zakúsiť v srdci jeho prítomnosť. A práve toto môžeme urobiť s Pannou Máriou: „Panna Mária, teraz sa chcem pozerať na Tvojho Syna spolu s Tebou“ a pomodlíme sa desiatok ruženca s tým, že v každej modlitbe „Zdravas Mária“ vložíme za meno Ježiš: „ktorý mi ponúka svoje srdce“. Zakončíme modlitbou „Sláva Otcu“, ako klasický desiatok.
Na posmelenie, či sa takéto niečo „smie“ uvedieme časť článku 19: „Ruženec obsahuje iba niektoré z mnohých tajomstiev Kristovho života, ktoré sa ustálili vo všeobecnej praxi a ktoré potvrdila cirkevná autorita. Myslím si však, (píše Ján Pavol II.) že na zvýraznenie kristologickej hĺbky ruženca by bolo vhodné doplnenie ponechať na slobodné rozhodnutie jednotlivcov a spoločenstiev...“ aby sme rozjímali o dôležitých stránkach osoby Krista.
(Uvedené citáty sú z Apošt. listu Jána Pavla II. Rosarium virginis mariae - Ruženec P. Márie)