Minulý týždeň sme pochovali výnimočného človeka. Štefan Revák sa narodil 26.5.1923 v Jakubovanoch. Od roku 1929 navštevoval Základnú školu v Jakubovanoch, neskôr poľnohospodársku školu v Orkucanoch. Pracoval ako súkromný roľník. Od roku 1973 pracoval ako robotník v Mlynoch a cestovinárňach v Sabinove. Od roku 1988 bol na dôchodku.
Pochádzal z roľníckej rodiny, zo šiestich súrodencov. Mal päť sestier, on bol najmladší a jediný chlapec. Keď mal 2 roky, zomrela mu mama. Vychovával ho jeho otec a najstaršia sestra Mária. Už od útleho detstva mu vštepovali lásku k Bohu a k P. Márii. Rád chodieval do kostola a modlil sa. Bol veľmi nadaný. Chcel ísť študovať a túžil stať sa kňazom. Poslúchol však vôľu svojho otca a zostal doma na gazdovstve.
V roku 1949 uzavrel sviatostné manželstvo s Helenou, rodenou Škovránovou. Mali spolu 5 detí. Syn Jožko, tretí v poradí, zomrel ako 5-mesačný. Spoločne s manželkou vychovali 4 deti – dvoch synov Imricha a Cyrila, ktorí sa stali kňazmi, dcéru Máriu, ktorá sa stala rehoľnou sestrou a dcéru Helenu. Prežili 67 rokov spoločného života. Ich manželstvo bolo šťastné.
Dar viery, ktorý dostal od svojich najbližších, sa snažil spolu so svojou manželkou odovzdať svojim deťom. Boha vždy dával na prvé miesto. Aj napriek tomu, že mal ťažký život a veľa práce, na sv. omšu, modlitbu a rodinu si vždy našiel čas. To bolo preňho prioritou.
Bol starostlivý a veľmi pracovitý. Chcel, aby jeho deti študovali. Veľmi mu záležalo na každodennej modlitbe sv. ruženca v rodine spolu s deťmi a sám bol príkladom. Aj počas totalitného režimu sa nebál verejne priznať k viere. Hovoril o Bohu v práci medzi kolegami, kamarátmi a inde. Vedel zaujať kresťanský postoj a aj napriek protestom učiteľov dal svoje deti na náboženskú výchovu.
Bol spoločenský a pohostinný. Vo veľkej úcte mal kňazov, rehoľné sestry a celú Cirkev. Zaujímal sa život a dianie v Cirkvi a bol citlivý na jej potreby. Duchovne aj hmotne podporoval misie, charitu, kostol a seminár. Celý svoj život miloval P. Ježiša a P. Máriu a mal k nim veľkú dôveru. Pán Boh mu doprial požehnanú starobu v kruhu svojej rodiny. Už tu na zemi ho odmenil svojou láskou a Božím pokojom.
Posledné dni jeho života boli poznačené chorobou a telesnou slabosťou, avšak aj vtedy mal pre každého povzbudivé slovo a všetkým odporúčal modlitbu svätého ruženca. S vďakou hovoril o dobrote Božej a radostnom živote s Kristom. Odpustil všetkým a všetko. Aj jemu nech milosrdný Boh odpustí jeho nedokonalosti, ktorých sa z ľudskej slabosti dopustil.
Obklopený láskou a starostlivosťou svojich najbližších – milujúcou manželkou a deťmi, zaopatrený sviatosťami odovzdal svoju šľachetnú dušu Stvoriteľovi dňa 3.12.2016 vo veku 93 rokov.
