Už o necelé dva mesiace skončí mimoriadny Svätý rok milosrdenstva a my Sabinovčania pomaličky začíname hodnotiť, ako sa to podpísalo pod našu vieru. Listujeme v pamäti, čo všetko sme zažili, získali pre dušu, čo všetko bolo v našej farnosti pre nás zorganizované, vykonané, umožnené.
Sme vďační za každodenné poobedňajšie duchovné aktivity i spovednú službu a taktiež za naše dve farské púte. O prvej do Krakova sme už písali a tá druhá nás doviedla až k svätej bráne v Ríme, k vytúženému cieľu každého kresťana.
Veľmi ťažko je opísať pár riadkami raj pre oči i dušu, ktorý sme tam zažili, či dotyk a pohladenie neba vo Vatikáne na všetkých navštívených miestach i stretnutí sa so svätým Otcom Františkom.
Odchádzali sme z domu poučení a vyzbrojení vytlačeným „Sprievodcom pútnika“, kde sme mali vypracovaný podrobný harmonogram na každý deň, od ranných chvál až po vešpery. Vedeli sme, kam pôjdeme, čo navštívime, ktoré piesne budeme spievať pri sv. omšiach, ba aj jedálny lístok bol k dispozícii a pár najdôležitejších talianskych slovíčok.
Každý z nás niesol aj batôžtek nielen svojich prosieb a krížov, ale aj všetkých našich farníkov, ktorí o to prosili a nemohli sa zúčastniť púte. Položili sme ich spolu s modlitbami v rímskych katedrálach, pri každej sv. omši, ktoré sme tam mali v slovenskom jazyku.
Všetci pútnici sme sa zhodli, že ďakujeme nebeskému Otcovi, že nám dal dobrého pastiera pána dekana Cichého, ktorý spolu s naším veľmi šikovným sprievodcom pánom Bačikom nás vodil po zelených pasienkach i k čistým vodám a naša duša sa naozaj osviežila. Lebo od prvej až po poslednú sekundu našej púte bolo všetko perfektne zorganizované, vybavené a vykonané. Pán Boh zaplať!