Prvý, „tradičný“ odpust na slávnosť Nanebovzatia
Panny Márie – je ťažké povedať ako
presne tradícia tohto odpustu vznikla, keďže v
čase vyhlásenia dogmy o Nanebovzatí P. Márie
(1950) kostol už dávno stál. V dokumentoch
pamiatkového úradu sa dokonca uvádza ako
titul kostola Nepoškvrnené počatie P. Márie
(trochu starší pôvod - 1854), ale ani tento
sviatok nesiaha do čias postavenia chrámu.
Dôvodom slávenia tohto odpustu je však
každopádne zasvätenie „malého“ kostola
Panne Márii. Je určite odrazom hlbokej úcty
Božieho ľudu k Panne Márii a vyjadruje snahu
mariánsku úctu udržať a pozdvihnúť.
Druhý je titulárna slávnosť Mučeníckej
smrti sv. Jána Krstiteľa. Najväčším sviatkom, či
slávnosťou spoločenstva farnosti je titulárna
slávnosť. Pod odpustovou slávnosťou sa dnes
rozumie práve ona. Slávenie titulu (patrocínia
– zasvätenia) farského kostola sa rovná titulu
celej farnosti. Ak je najväčšou slávnosťou
farnosti, jej slávenie má prednosť pred
všetkými inými liturgickými slávnosťami. Teda
hoci sa nie vždy nájde v zozname prikázaných
sviatkov Cirkvi (ako je to v našom prípade),
predsa pre všetkých veriacich danej farnosti je
viac ako prikázaným sviatkom, a tak sa všetci
veriaci majú snažiť tento deň sláviť a zasvätiť.
Titulom nášho farského kostola, a aj farnosti,
je Mučenícka smrť sv. Jána Krstiteľa (kedysi
ako „Sťatie sv. Jána Krstiteľa“). To je deň našej
najväčšej farskej slávnosti. Jeho slávenie
máme veľmi uľahčené už aj tým, že je to
zároveň štátny sviatok.
Zmyslom a cieľom titulárnej slávnosti, ako
budeme najmä v týchto dňoch prosiť pri sv.
omšiach, je vytvárať priestor pre vzájomné
spoznávanie sa, viac zjednocovať všetkých
členov nášho farského spoločenstva do
skutočne milujúcej rodiny, a zároveň vydávať
svedectvo o viere v živého Boha, a tak pozývať
tých, ktorí sú vzdialení od Krista a z nášho
spoločenstva.
Toto všetko je dôvodom, prečo sa po
niekoľkých stretnutiach zástupcovia rôznych
spoločenstiev a hnutí, spoločne s členmi
farskej rady a s našimi duchovnými pastiermi
spoločne uzhodli na tom, že chceme tento
Farský deň prežiť inak ako po minulé roky.
Samozrejme ťažiskom slávenia ostáva liturgická
oslava pri sv. omšiach, modlitbách, adorácii.
Zároveň však chceme spoločne ako rodina
zdieľať aj svoj poobedňajší, či večerný oddychový
čas ponúkaním a prijímaním toho, čo máme.