Prvý, „tradičný“ odpust na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie – je ťažké povedať ako presne tradícia tohto odpustu vznikla, keďže v čase vyhlásenia dogmy o Nanebovzatí P. Márie (1950) kostol už dávno stál. V dokumentoch pamiatkového úradu sa dokonca uvádza ako titul kostola Nepoškvrnené počatie P. Márie (trochu starší pôvod - 1854), ale ani tento sviatok nesiaha do čias postavenia chrámu. Dôvodom slávenia tohto odpustu je však každopádne zasvätenie „malého“ kostola Panne Márii. Je určite odrazom hlbokej úcty Božieho ľudu k Panne Márii a vyjadruje snahu mariánsku úctu udržať a pozdvihnúť. Druhý je titulárna slávnosť Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa. Najväčším sviatkom, či slávnosťou spoločenstva farnosti je titulárna slávnosť. Pod odpustovou slávnosťou sa dnes rozumie práve ona. Slávenie titulu (patrocínia – zasvätenia) farského kostola sa rovná titulu celej farnosti. Ak je najväčšou slávnosťou farnosti, jej slávenie má prednosť pred všetkými inými liturgickými slávnosťami. Teda hoci sa nie vždy nájde v zozname prikázaných sviatkov Cirkvi (ako je to v našom prípade), predsa pre všetkých veriacich danej farnosti je viac ako prikázaným sviatkom, a tak sa všetci veriaci majú snažiť tento deň sláviť a zasvätiť. Titulom nášho farského kostola, a aj farnosti, je Mučenícka smrť sv. Jána Krstiteľa (kedysi ako „Sťatie sv. Jána Krstiteľa“). To je deň našej najväčšej farskej slávnosti. Jeho slávenie máme veľmi uľahčené už aj tým, že je to zároveň štátny sviatok. Zmyslom a cieľom titulárnej slávnosti, ako budeme najmä v týchto dňoch prosiť pri sv. omšiach, je vytvárať priestor pre vzájomné spoznávanie sa, viac zjednocovať všetkých členov nášho farského spoločenstva do skutočne milujúcej rodiny, a zároveň vydávať svedectvo o viere v živého Boha, a tak pozývať tých, ktorí sú vzdialení od Krista a z nášho spoločenstva. Toto všetko je dôvodom, prečo sa po niekoľkých stretnutiach zástupcovia rôznych spoločenstiev a hnutí, spoločne s členmi farskej rady a s našimi duchovnými pastiermi spoločne uzhodli na tom, že chceme tento Farský deň prežiť inak ako po minulé roky. Samozrejme ťažiskom slávenia ostáva liturgická oslava pri sv. omšiach, modlitbách, adorácii. Zároveň však chceme spoločne ako rodina zdieľať aj svoj poobedňajší, či večerný oddychový čas ponúkaním a prijímaním toho, čo máme.