Pred 22 rokmi 30. júna 1995 v Bratislave pristálo lietadlo s neobyčajným hosťom, ktorý dva roky po vzniku samostatného Slovenska túto krajinu svojou návštevou odhalil aj pred svetom. Pápež, a dnes už aj svätec, Ján Pavol II., vtedy vykonal druhú z troch vizitácií našej vlasti – rozsahom a významom najväčšiu. V Bratislave sa stretol s kňazmi a rehoľníkmi a v ten istý večer ešte potešil svojím vtipným príhovorom aj mládež v Nitre.
Na druhý deň 1. júla 1995 korunoval Sedembolestnú Pannu Máriu – patrónku Slovenska pred šaštínskou bazilikou. Časť cirkevných analytikov pokladala práve túto svätú omšu za vrchol návštevy. Večer sa Svätý Otec stretol s čelnými predstaviteľmi štátu a taktiež aj iných nekatolíckych konfesií na našom území. Keďže šlo o prvú sobotu v mesiaci, prostredníctvom Rádia Vatikán sa Svätý Otec pomodlil ruženec z bratislavského uršulínskeho chrámu.
2. júl 1995 v Košiciach nemal obdobu v dejinách slovenského katolicizmu. Ján Pavol II. vyhlásil za svätých košických mučeníkov, čo je prvá a zatiaľ posledná kanonizácia na území SR. Poobede sa pápež presunul do Prešova, kde sa stretol s gréckokatolíkmi. Gréckokatolíci obzvlášť prežívali počas komunistickej totality útlak a Pán Boh ich vieru vyskúšal symbolicky aj počas stretnutia so Svätým Otcom – bolo to totiž jediné stretnutie, kde si aj nebo od dojatia poplakalo... Tesne predtým sa pápež odhodlal k symbolickému kroku s ekumenickým dôrazom – za prítomnosti biskupa východného dištriktu ECAV Jána Midriaka si uctil obete prešovských jatiek z roku 1687.
Po presune na Spišskú Kapitulu sa Svätý Otec 3. júla 1995 konečne vydal ako pútnik do Levoče. Roky totiž pútnici v Ríme na audienciách skandovali „Svätý Otče, do Levoče“. Sen pútnikov a aj Svätého Otca sa naplnil pri pontifikálnej svätej omši, pričom padol aj rekord v počte návštevníkov tejto apoštolskej cesty. Levoča odolala náporu viac ako jednej desatiny Slovenska – zišlo sa 650 000 veriacich. Po svätej omši sme ako jedna z mála krajín sveta ponúkli Jeho Svätosti oddych po náročnom programe − celé poobedie strávil ako turista s breviárom v ruke vo Vysokých Tatrách a podvečer odletel z popradského letiska do Večného mesta, čím ukončil udalosť mimoriadneho významu nielen pre veriacich, ale aj pre celé Slovensko.