„Mýliť sa je ľudské.“ Toto príslovie poznáme snáď všetci, keďže sa týka každého jedného z nás. Neexistuje nikto na tomto svete z nás ľudí, kto by neurobil chybu. Nebudem rozoberať príčiny našich chýb, keďže to je jasné. Sme nedokonalí. Avšak často, a poznám to z vlastnej skúsenosti, si ich vyčítame. Niekedy až príliš túžime byť neomylní ako Ježiš neuvedomujúc si, že sme „len“ ľudia. Samozrejme, je správne nasledovať Krista, ale treba si uvedomovať, že on je spolovice Boh. Boh dobre vie o našich slabostiach a vie pochopiť aj naše pády. On si je plne vedomý, že stále budeme padať. Preto nie je správne umárať sa našimi pokleskami.
To je všetko pekné, no existuje v tomto všetkom nejaký zmysel? Veď aj tak budeme stále padať. Dovolím si tvrdiť, že existuje. Po každom páde vstať. To je jediný možný liek. Boh akceptuje naše slabosti, potrebuje len naše odhodlanie a chuť začať odznova. Po každej chybe. A práve k tomu nám môže pomôcť jeden dôležitý moment. Ja ho nazývam „Božie prepočítavanie“. V okamihu nášho pádu má Boh už pripravenú novú cestu. On je tu pre nás. Chce riešiť dôsledky našich neuvážených krokov. Pripojme teda naše srdcia k Božiemu GPS.
Pane Ježišu, veľmi často súdime druhých pre ich chyby, aj keď máme dosť vlastných. Ty napriek tomu, že si bez hriechu, nás prijímaš aj s našimi neduhmi. Prosíme Ťa o silu Ducha Svätého stále nanovo žiť, aj keď sa nám už bude zdať, že je to nemožné. Nauč nás sebaobviňovanie premeniť na konštruktívne hľadanie východiska z našich trápení, do ktorých sme sa dostali sami. Daj nám svojho Ducha hlavne v ťažkých rozhodovaniach, kedy sme najviac náchylní na zlyhanie. Amen.