Prečo Ladislav Záborský maľuje udalosť z Betlehema takými tmavými farbami? Prečo jediné svetlo vychádza zo slabého novonarodeného Dieťaťa? Prečo práve takýto Betlehem ma osloví a nie sladučký, usmievavý Ježiško s ovečkami, oslíkom a teliatkom? Prečo?
Aký je dnešný svet? Svetlý či viac tmavý? Aké farby zodpovedajú tomuto životu? Zlobe, nervozite, agresivite, terorizmu, násiliu, vraždám, vojnám, hnevu, nenávisti, bolesti, biede, hladu, klamstvu, neistote, smrti. Pomedzi to kde-tu ohnivé blesky hostín a zábav spojených s alkoholom, drogami a orgiami. Čierno-krvavočervená tma!
Do tejto tmy prichádza Boh. Aj dnes žiari z jeho narodenia svetlo nádeje pre svet. Láska, ktorá sa dáva a nič nepýta, je silnejšia ako zbrane, silnejšia ako peniaze, silnejšia ako násilie. Je silnejšia ako kvapka vody, ktorá rozhlodá silnú skalu, keď neustále kvapká na kameň. Mäkká poddajná voda má väčšiu silu ako človek a jeho veľké stavby. Záplavy a tsunamy sú toho dôkazom.
Láska Boha pracuje pomaly, ale isto na našich tvrdých srdciach. Božia láska vyžarujúca z betlehemských jasieľ prehrieva, ožaruje a roztápa všetku tvrdosť okolo seba. Dáva nádej na život, pokoj, radosť a šťastie.
Ježiš nás pozýva: „Poďte ku mne všetci ustarostení, unavení, chorí, hľadajúci pokoj. Poďte, sadnite si sem ku mne. Nič nerobte, nemyslite na nič, zavrite si oči. Len buďte teraz tu“.
Ježišu, Ty Láska a Nádej naša, tu sme. Rob s nami, čo Ty chceš. Ďakujeme Ti, že si si nás ešte pred stvorením sveta vysníval, že nás prijímaš takých, akí sme a takých nás máš rád a že stále prichádzaš do nášho sveta s nádejou pre život a so svojou veľkou, ozajstnou Láskou, ktorá zvíťazila nad smrťou a nad Nepriateľom života.
