Ošúchaný klobúk, hlboko posunutý do čela. Jednoduchý kabát a obnosený čierny oblek. Vo vreckách cukríky, aby mal, čo rozdávať deťom. A nie len cukríky. Rozdával sa sám, ako kresťan a kňaz. Veľká morálna autorita. Konal dobro tým, ktorí sa nachádzajú v núdzi presne, ako to vyjadruje latinský výraz milosrdný: miseri cors mať srdce pre biednych. Svoju vieru prostredníctvom lásky k blížnemu realizoval v každodennom živote skutkami milosrdenstva. V krutých 50.-tych rokoch prešiel viacerými väznicami v Československu. 25 rokov pôsobil na fare v neďalekých Hermanovciach. Prof. ThDr. Štefan Hlaváč, človek, kňaz, pedagóg charizmatická osobnosť. 11.2. si pripomíname 35. výročie jeho úmrtia. Medzi jeho žiakov patrili kardinál Jozef Tomko, emeritný košický arcibiskup Alojz Tkáč či básnik Gorazd Zvonický. Krátko pred smrťou priam prinútil zubára, svojho niekdajšieho študenta, aby mu vybral všetky zlaté zuby a zlato použil pre chudobných pacientov. Ešte žijú očití svedkovia, keď sa v Hermanovciach splašili kone a pán profesor sa im odvážne postavil do cesty a zastavil ich.
Jeho krédom bolo: „Mne Pán Boh už viac dal, ako mi ľudia vzali a dá mi ešte viac, ako mi vezmú.“