Ak by sme sa pokúsili čo najstručnejšie vyjadriť zmysel ľudského života i celého ľudstva, tak by sme to mohli vyjadriť takto: Ide o návrat k Otcovi (porov. Jn 14,12). Cestou je Ježiš Kristus, resp. jeho život (porov. Gal 2,20) A naša schopnosť je iba z Ducha Svätého (porov. Lk 24,49; Sk 1,4-5).

Aby sme skutočne vykročili na túto cestu Ježišovho života a vrátili sa k Otcovi, je potrebné začať našou disponovanosťou pre Ducha Svätého. Spomeňme si na Ježišove slová, ktorými nás vyzýva, aby sme prosili o Ducha Svätého. Pán Ježiš veľmi neopisoval zoznam, o čo sa máme modliť, lebo to nám Boží Duch vnukne, ak bude v nás prebývať. Avšak výslovne nás vyzýva: Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!” (Lk 11,13; Mt 7,11) V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť aj evanjelistu Lukáša, ktorý svoje evanjelium končí Ježišovou výzvou: Hľa, ja na vás zošlem, čo môj Otec prisľúbil. Preto zostaňte v meste, kým nebudete vystrojení mocou z výsosti!” A Skutky apoštolov začínajú rovnakým príkazom: A keď s nimi stoloval (po zmŕtvychvstaní), prikázal im, aby neodchádzali z Jeruzalema, ale aby očakávali Otcovo prisľúbenie: „O ktorom ste počuli odo mňa, že Ján krstil vodou, ale vy budete o niekoľko dní pokrstení Duchom Svätým.” Ak tento Ježišov príkaz svätý Lukáš veľmi zdôrazňuje, zrejme to „ozbrojenie“ Duchom Svätým bude veľmi dôležité pre poslanie každého kresťana.

O tom, aké dôležité je pôsobenie Božieho Ducha, sa môžeme presvedčiť od začiatku Biblie až po jej samý koniec. Je to Boží Duch, ktorý sa vznáša nad vodami pri stvorení sveta. Je to Boží Duch, ktorý je „nad“ Ježišom pri krste i na počiatku jeho verejného účinkovania v Nazaretskej synagóge. A je to Boží Duch, ktorý sa vylial na Ježišových učeníkov a z ustráchaných a nechápavých sa stali odvážni a výreční apoštoli zmŕtvychvstalého Pána.

Boží Duch sa chce prejaviť v živote človeka tak, ako to opisuje prorok Izaiáš v 11.kapitole svojho proroctva: ako duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti. Múdrosť, chápanie, schopnosť dobre poradiť, sila charakteru, poznanie Božích zámerov v Božom slove a bázeň pred Pánom… To sú prejavy Božieho Ducha. A všetko začína múdrosťou – a to nielen v Biblii, ale aj v živote človeka.

Duch Svätý je tým Duchom, ktorý nami hýbe, ktorý nás vedie, ktorý nám dáva silu, ktorý nám osvecuje myseľ, ak sa rozhodneme a ak sa angažujeme pre Božie prísľuby alebo zámery. Ak sa však náš život veľmi nezaoberá Božími zámermi, vtedy Božieho Ducha zarmucujeme, maríme jeho prejavy, stávame sa pre neho prekážkou, či zábranou a nie nástrojom.

Pritom je dôležité uvedomiť si to, o čom hovorí prorok Izaiáš: Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – hovorí Pán. Ako sú nebesá vyvýšené nad zem, tak sú moje cesty vysoko od vašich ciest a moje myšlienky od vašich myšlienok. (Iz 55,8-9) A podobne aj apoštol Pavol vo svojom prvom liste Korinťanom: Čo je u Boha bláznivé, je múdrejšie ako ľudia, a čo je u Boha slabé, je silnejšie ako ľudia. Čo je svetu bláznivé, to si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných. (1Kor 1,25.27)

Múdrosť tohto sveta, ktorú by sme mohli nazvať skôr prefíkanosťou, či inteligenciou zameranou na zištnosť, sa ani zďaleka nepodobá Božej múdrosti, o ktorej počúvame v knihe Prísloví, že jej základom, resp. základom poznania je bázeň pred Pánom, len blázni pohŕdajú múdrosťou a nácvikom. (Prís 1,7)

Čo je to teda múdrosť, ktorá je prejavom Božieho Ducha? V čom predovšetkým spočíva? Zrejme to najdôležitejšie by sme mohli vyjadriť pojmom: rozhodnutie. Správne sa rozhodovať; rozhodovať sa podľa Božej vôle; rozhodovať sa na zemi ako je rozhodnuté v nebi; hľadať takéto rozhodnutie. Keby sme sa to pokúsili vyjadriť slovami mnohých svätých a blahoslavených, ku ktorým patrí aj Anka Kolesárová, tak by sme to zhrnuli do veľmi odvážneho prehlásenia: Radšej umrieť ako zhrešiť.

V Pastoračnom centre Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom je kaplnka zasvätená Božej múdrosti, aby v nej na kolenách pred Eucharistickým Kristom mnohí hľadali a nachádzali cestu úprimnej čistej lásky a múdrosti. Anka Kolesárová nás učí, že nie vek, nie dĺžka pozemského života, nie postavenie, ba dokonca ani nie školy, bez školy Ducha Svätého, rozhodujú o tom, či prežívame život vo svetle Božej múdrosti. Ona si zvolila túto múdrosť života. Ak sme v prvej katechéze definovali blaženosť, ktorú človek prežíva ako stav spojenia s Bohom, krásou, tak pri tomto našom uvažovaní môžeme smelo hriech nazvať, či definovať ako najväčšiu hlúposť.

Najväčší rozkvet kráľovstva Izraela bol za kráľa Dávida a jeho syna Šalamúna. A bol to práve Šalamún, ktorý si prosil od Boha dar múdrosti slovami: Daj teda svojmu sluhovi srdce pozorné, aby spravoval tvoj ľud a rozlišoval medzi dobrým a zlým. (1Kr 3,9) No dejiny spásy nám pripomínajú aj to, že Šalamún zišiel z Božej cesty a to znamenalo aj úpadok izraelského kráľovstva. Podobne rozkvet Božieho kráľovstva aj v našich životoch nezačne ináč, iba rozhodovaním sa v súlade s Božím slovom. A aby sme nezišli z Božích ciest, prosme spolu s Mojžišom slovami žalmu: „Pane, nauč nás rátať naše dni, aby sme našli múdrosť srdca“ (Ž 90,12)