Raz večer pred spaním sa ma môj 4-ročný syn spýtal: „Budeš sa mamka ešte večer modliť?“ Odpovedala som: „Áno, synček, budem.“ Opýtal sa znova: „Mamka a budeš sa modliť bez obáv?“ Zamyslela som sa, a odpovedala som mu: „ Áno, budem sa modliť bez obáv a s odovzdanosťou k Ježiškovi.“ Táto myšlienka mi stále behala hlavou. Modliť sa bez obáv, dá sa to? Vďaka za džem na našich hriankach a mlieko na našich ovsených vločkách. Za deku, ktorá nás zohreje, vtip, ktorý nás poteší. I za hrejivé slnko, ktoré nám pripomína Božiu lásku. Za tisíce planét, ktoré sa dnes nezrazia. Za manželov, ktorí nepodvádzajú svoje manželky. Za manželky, ktoré sa od svojich mužov neodvrátia. A za deti, ktoré napriek nevýslovnému nutkaniu nevážiť si svojich rodičov urobia pravý opak. Vďaka Ti, Pane, za oči, ktoré čítajú tento článok. Ruky, ktoré ho držia. Srdce, ktoré pumpuje našu krv. Lakte, vďaka ktorým sa obývajú naše paže. Trup, v ktorom sú uložené životne dôležité orgány. Nohy, ktoré nás vedú po ceste k spáse. Niekedy máme tendenciu stále Boha o niečo prosiť. Skúsme mu aj poďakovať za každodenné maličkosti. Chcem nás všetkých povzbudiť, bez obáv dôverujme, prosme a ďakujme Pánu Bohu.
