Katolícku vieru nestačí iba mať, musíte ju aj žiť. Ak je viera súhrnom tvrdení, s ktorými rozumovo súhlasíme, máme rozumovú vieru, čo podľa apoštola Jakuba na spásu nestačí. Sv. Pavol označuje skutočnú kresťanskú vieru ako „poslušnú“. Je to viera, ktorá sa prejavuje v dobrých skutkoch.
Ak sa nespovedáte z ťažkých (smrteľných) hriechov, v skutočnosti ich neľutujete. Ak by ste ich naozaj ľutovali, urobíte tak prostredníctvom sviatostnej spovede. Nemyslime si, že účasť na omši alebo spovedanie sa z hriechov sú dve z mnohých podmienok potrebných pre spásu. Spása nie je závislá od dobrých bodov. Boh neváži náš život na váhach. Niekto si myslí, že ak dobré skutky prevážia zlé, pôjde do neba.
Prečo sa potom máme usilovať byť dobrí? Pretože sme stvorenia, ktoré obľubujú zvyky. Ak si zvykneme robiť dobro, veľmi pravdepodobne v tom budeme pokračovať a vyhneme sa hriechu. Ak si zvykneme robiť zlo, pravdepodobne budeme robiť zlo aj naďalej a zomrieme v hriechu, bez ľútosti. Hriech dokonca ovplyvňuje aj náš rozum. Čím viac hrešíme, tým viac sa zatemňuje naše myslenie. A čím horšie je myslenie, tým horšie sú naše skutky. Je to ten najhorší začarovaný kruh. Ak však žijeme cnostne, naše myslenie je čistejšie, pretože milosť povznáša myseľ. Naše čisté myslenie potom vedie k dobrému životu.
Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale premárni svoj život? (Evanjelium podľa Marka).