Skončil sa mimoriadny Svätý rok milosrdenstva, ale milosrdenstvo v našich srdciach ostalo. Sme naplnení a povzbudení slovami, kázňami, púťami, aktivitami, ktoré sme zažili počas tohto roka.
Mňa osobne zaujal príbeh o milosrdnom Otcovi, ktorý všetci poznáme. V roli ktorého brata som ja? Toho, ktorý všetko prehýril, stratil, užíval si a zničený s malou dušičkou sa vracia domov k Otcovi? Alebo toho, ktorý sa vždy snažil, poctivo robil, a predsa ho chytí hnev, že hriešny brat sa vracia a dostane toľko požehnania ako on? Myslím si, že Sv. Otec František svojím rozhodnutím vyhlásiť tento mimoriadny rok ukázal, ako citlivo vníma realitu dnešného života a sveta.
Naše spoločenstvo hnutia Modlitby matiek začínalo Milosrdný rok s bázňou a rešpektom. Modliť sa každý druhý utorok, pripájať sa vo štvrtok k adoráciám a v piatok ku krížovej ceste, sa nám zdalo dosť veľa. Naše mamy totiž fungujú ešte aj u saleziánov, v Koinonii, v spoločenstve Faustínum a ružencovom bratstve. No zvládli sme to a ako odmenu nám Boh dal mnoho milostí a radostí. Ani sa nám nechcelo veriť, že rok sa skončil. Keď nám pán dekan oznámil, že spovedná služba bude pokračovať aj naďalej, rozhodli sme sa, že aj my musíme milosrdenstvo, ktorým sme nasiaknuté, rozdávať ďalej.
Ako spoločenstvo Modlitby matiek sa budeme aj naďalej modliť každý utorok v kostole o 16:30 hod. Uvedomujeme si, že modlitba, ktorú sa modlíme srdcom, je veľmi dôležitá pre náš život. Na naše modlitby pozývame všetkých, ale hlavne mamky a staré mamy, ktoré cítia potrebu prikryť Božou láskou svoje deti v dnešnom svete a vytrvalo prosiť Pána Ježiša, aby ich chránil.
