Možno mi dáte za pravdu, že pri vnímaní svojho vlastného života, ale i toho všetkého, čo vidíme okolo seba (doma, na pracovisku alebo kamkoľvek sa pohneme), sme skôr náchylní uveriť, že je to zlo, čo vyhráva.

Ale jar nám naznačuje, že to tak nie je. Keď zo zeme, na prvý pohľad mŕtvej, vyrazia prvé kvety, ukazuje sa, že život je silnejší než smrť a dobro je silnejšie než zlo. A vďaka viere aj vieme, že to tak je, že sa nemusíme cítiť ako porazení, veď sme súčasťou „tímu“ Víťaza, ktorý porazil Zlého, zdroj všetkého zla. O tom je Veľká noc, ktorá sa k nám blíži.

V čom to však je, že príroda žije novým životom a naše rodiny, naše susedské vzťahy, naša farnosť, naše mesto, štát, Cirkev, svet... vyzerajú ako pustatina, v ktorej všetko dobré a krásne hynie alebo už bolo spustošené? JE TU HRIECH. Môj, tvoj, náš. Množstvo nepomenovaných, neoľutovaných, neodpustených hriechov.

Poviete si – ale veď chodím na spoveď. Aj o chvíľu „absolvujem“ veľkonočnú spoveď. Tak prečo chodíš so zamračenou tvárou a prežívaš svoj život povedľa svojich blízkych (a nie s nimi)? Prečo sa bojíš budúcnosti a svojich susedov radšej nechceš stretnúť? Prečo je tu (aj uprostred nášho mesta) rozdelenie, posudzovanie, odsudzovanie? A jeho zdrojom nie sú len neveriaci alebo nejakí extrémisti. Žiaľ, aj z našich radov, zo stredu tých, ktorých spája jeden stôl a jedno Telo – Eucharistia – vychádzajú tieto pohoršenia. Komu alebo čomu v skutočnosti patrí tvoje a moje srdce? Neodpustenie od koho z tvojich blížnych, ktorým si ublížil, ho ešte stále zväzuje?

Možno je odpoveď ukrytá priamo v tvojom srdci. Tam, kde ako v komôrke čaká Tvoj Boh na stretnutie s tebou. Aby ťa oslobodil. Aby ťa mohol objať svojím milosrdenstvom a aby ťa urobil milosrdným. Aby si mohol znovu rásť, zakvitnúť a prekypovať novým životom. „Hľa, všetko robím nové...“ hovorí Ježiš. Veríš svojmu Bohu? Veríš svojmu Spasiteľovi, že ťa môže urobiť novým?

Čas veľkonočných spovedí je časom zrodu nového života. Je ako zakvitnutie Božej záhrady do úchvatnej pestrosti krásy. Môže a má byť novou nádejou pre naše vzťahy, aj pre tie, ktoré sme už úplne pochovali pre nevraživosť, hnev a nenávisť. Aby sa však čosi pohlo, potrebujeme Božiu pomoc a jeho vedenie. Preto je potrebné sa nielen dobre pripraviť na spoveď v zmysle – vedieť vymenovať všetky svoje hriechy – ale je potrebné vyprosiť si milosť ľútosti a silu začať budovať to, čo bolo zničené.

Preto podľa vzoru Sv. Otca chceme aj v našej farnosti stráviť „24 hodín s Pánom“, aby sme si vyprosili otvorenosť pre milosrdenstvo. Minulý rok sme sa naučili, že Milosrdenstvo je tu pre každého. Lenže mnohí sme nepochopili, že ak prijatie Božieho milosrdenstva cez odpustenie nevedie k milosrdenstvu – teda k láske v praxi, niečo nám ešte chýba. Vyprosujme si teda otvorenosť pre milosrdenstvo v praxi. Aby sme sa stávali milosrdnými ako Otec, prídeme spolu ako rodina k Otcovi, aby nás učil a uschopnil byť nositeľmi života.

PROGRAM „24 HODÍN PER PÁNA“ V NAŠEJ FARNOSTI

sobota – 1. apríla 2017

18.30 sv. omša s príhovorom na tému „Milosrdenstvo chcem...“

19.30 – 6.30 celonočná adorácia
možnosť prijatia sv. zmierenia do 22.00

nedeľa – 2. apríla 2017

6.30 posvätný ruženec

7.30, 9.00, 10.30 sv. omše s príhovorom na tému „Milosrdenstvo chcem...“

15.00 kajúca pobožnosť a krížová cesta
možnosť prijatia sv. zmierenia do 17.00