Svätá Matka Tereza z Kalkaty (Gonxha Agnes Bojaxhiu) sa narodila v Skopje v Albánsku 26. augusta 1910 ako piate a zároveň posledné dieťa Nikola a Drane Bojaxhiu. Bola pokrstená hneď na nasledujúci deň a prvýkrát prijala sväté prijímanie vo veku päť a pol roka. Od tých čias bola vždy naplnená láskou k dušiam.
V roku 1928, pohnutá túžbou slúžiť dušiam ako misionárka, vstúpila do Kongregácie Sestier z Loreta (IBVM – u nás sú dnes známe ako sestry z Congregatio Iesu alebo ľudovo „jezuitky“) v Írsku. V roku 1929 šla do Indie, kde dva roky nato, v máji 1931, zložila svoje prvé rehoľné sľuby a potom v máji 1937 aj večné sľuby. Počas dvadsiatich rokov, ktoré strávila v Indii ako učiteľka, sa stala známou vo svojom okolí pre svoju starostlivosť, horlivosť, nábožnosť a radostnosť.
10. septembra 1946 zakúsila mystický zážitok, ktorý ona sama označovala ako „povolanie v povolaní“. Bolo to Ježišovo povolanie „opustiť všetko a slúžiť mu v najchudobnejších z chudobných“. Bolo to však viac než charitatívne povolanie k starostlivosti o biednych po materiálnej stránke. Vnímala v odpísaných ľuďoch samého Ježiša nástojčivo volajúceho po láske takým spôsobom ako vyprahnutý človek túži po vode.
V roku 1948 dostala dovolenie začať apoštolát v slumoch (osadách) Kalkaty. Potom ako sa k nej pridali niekoľké dievčatá, požiadala o schválenie novej rehoľnej kongregácie Misionárky lásky (MC). Misionárky lásky dostali schválenie 7. októbra 1950 ako Rehoľná kongregácia diecézneho práva a 1. februára 1965 bolo toto rehoľné spoločenstvo povýšené na Kongregáciu pápežského práva. Špecifická charizma kongregácie je utišovať Ježišov smäd po láske a po dušiach prostredníctvom práce a služby, ktorej cieľom je posväcovanie a spása najbiednejších z biednych.
Aby rozšírila službu lásky (a to nielen pre biednych v zmysle materiálnom), postupne založila aj ostatné vetvy Misionárov lásky: Bratia MC, Kontemplatívne sestry MC, Kontemplatívni bratia MC, Otcovia MC (kňazi), Asociácia laických spolupracovníkov LMC, trpiaci spolupracovníci, hnutie Corpus Christi pre kňazov. V deň jej smrti, 5. septembra 1997, mala Kongregácia MC 3842 „aktívnych“ sestier slúžiacich v 594 domoch v 120 krajinách.
Napriek veľmi bolestnej skúsenosti, tzv. vnútornej temnoty duše, Matka Tereza cestovala všade a kamkoľvek, kam mohla, zaujatá tak ako Panna Mária pri návšteve Alžbety len tým, aby mohla šíriť Ježišovu lásku po celom svete, hoci len tým najjednoduchším spôsobom, akým sa dalo – radostnou prítomnosťou a prijímaním toho druhého ako Ježiša samého. Preto sa aj stala ikonou Božej nežnej a milosrdnej lásky pre všetkých, zvlášť pre tých, ktorí sú nemilovaní, nechcení a o koho sa nik nestará. Z neba aj teraz pokračuje v zapaľovaní svetla tým, ktorí žijú v temnote tu na zemi.
(tento biografický profil je prevzatý z bulletinu pripraveného na sv. omšu spojenú so svätorečením Blahoslavenej Terezy z Kalkaty, rehoľníčky)
Niekoľko myšlienok Sv. Matky Terezy z Kalkaty MC
Sv. Matka Tereza často hovorievala či už svojim sestrám, či deťom alebo bezdomovcom, ktorých „katechizovala“ na uliciach alebo vo svojich domoch, že Ježišovo evanjelium je nám veľmi blízke a zároveň je jednoduché ho žiť. Môžu nám ho kedykoľvek pripomenúť prsty na ruke, ktorá je stvorená, aby slúžila a dávala. Odvolávala sa na Ježišove slová z rozprávania o súde na konci sveta: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste to urobili.“ Mt 25, 40
„Evanjelium máš na svojej ruke: rátaj na prstoch, čo ti Ježiš hovorí: palec – TY, ukazovák – SI, prostredník – TO, prstenník – UROBIL, malíček – MNE (v angl. You-did-it-to-me)“.
Sv. Matka Tereza často pripomínala sestrám, že nie sú charitatívnymi pracovníčkami (mimochodom, kto pozerá na Matku Terezu a dielo Misionárov lásky len ako na charitatívnu organizáciu, nikdy nebude môcť pochopiť a vidieť jej hĺbku a krásu). V režime dňa aj sestier aj bratov tzv. „aktívnych“ je niekoľko hodín modlitby – a z toho aspoň hodina adorácie Ježiša v Eucharistii. Aj cestou na službu apoštolátu – teda pri všetkých presunoch, či už peších alebo na dopravných prostriedkoch – sa spájajú s tajomstvom Ježiša prítomného uprostred sveta modlitbou ruženca, aby tak ako Mária ponáhľajúc sa k Alžbete priniesla jej prítomnosť toho, ktorý žil v jej lone. Aj Matka Tereza aj jej sestry sa „dobíjajú“ prijímaním Eucharistie a jej adorovaním, aby sa mohli ponáhľať a slúžiť mu – ukrytému pod „prevlekom“ umierajúceho, opusteného, chorého, dieťaťa, zúfalého, bezdomovca... V tých všetkých objaviť prítomnosť toho istého Ježiša, ktorý je prítomný aj v Eucharistii a ktorý volá a prahne po láske – tvojej i toho, koho stretávaš a komu slúžiš.
„Miluj Ježiša – hľaď na neho, kontempluj ho v Eucharistii, a potom bež, objav ho, dotýkaj sa ho v tých, ktorým slúžiš.“
Svoje rehoľné meno si vzala inšpirovaná tzv. malou cestou sv. Terézie od Dieťaťa Ježiša (Malá Terezka, ako ju ona nazývala). Aj jej slovami a príkladom inšpirovaná často hovorievala: „Nezáleží na tom, koľko toho urobíme, dôležité je, koľko lásky vložíme do toho, čo robíme, koľko lásky pridáme k tomu, čo dávame. Nie všetci z nás vedia robiť veľké veci. Ale všetci dokážu robiť malé veci s veľkou láskou.“ „Ty nemôžeš robiť to, čo robím ja, ja nemôžem robiť to, čo robíš ty, ale spolu môžeme urobiť veľké veci.“
„Je ľahké milovať ľudí, ktorí sú od nás ďaleko. Niekedy však nie je ľahké milovať tých, ktorí sú okolo nás. Prinesme lásku do našich domovov, pretože to je miesto, odkiaľ musíme začať.“
„Svätosť – to nie je privilégium určené iba pre niekoľkých – je to jednoducho povinnosť pre teba aj pre mňa.“ Matka túto svätosť dosiahla. Teraz je rad na tebe, ktorý to čítaš. J Svätá Matka Tereza, oroduj za nás.
