Veľa aktivistov je unavených. Narazili na toľké ťažkosti a neporozumenie, že by sa najradšej stiahli, odpočinuli si.
Mladí zas na druhej strane vyhlasujú, že nebudú robiť tak, ako robili ich otcovia. Chcú mať dosť času na to, aby žili pre seba.
A napokon niektorí, ktorí sa „angažovali“ do chodu sveta, sa dokonca nazdávajú, že si pomýlili cestu, že sa mali viac modliť... a „nechať Boha, aby konal On.“
Je to ťažké. Veľmi ťažké. Boh nám nedaroval hotového človeka, ľudstvo, hotový svet, ale svet, ktorý my máme budovať. Kresťan sa nemôže stiahnuť do ulity a odmietnuť túto úlohu. Musí sa jej venovať väčšmi ako iní, podľa svojich možností. To je kritérium, ktoré nemožno obísť, kritérium autentickosti jeho lásky k bratom.
Mať živú vieru neznamená zutekať zo staveniska a žiadať Boha, aby zavŕšil našu prácu, ale vynaložiť na to všetky sily a úpenlivo ho prosiť o to, aby pracoval s nami.