16. mája si pripomíname sv. Jána Nepomuckého, ktorý sa narodil okolo roku 1340 v západočeskej osade Pomuk, ktorá sa približne od konca 13. storočia začala označovať za Nepomuk. V neďalekom kláštore dostal prvotné vzdelanie, neskôr pracoval v kancelárii pražského arcibiskupa. V roku 1380 bol vysvätený za kňaza a pôsobil v pražskom Kostole sv. Havla. Na pražskej univerzite získal titul bakalára a neskôr v Padove doktorát z cirkevného práva. V roku 1389 ho pražský arcibiskup Jan z Jenštejna menoval za generálneho vikára.
Vtedajší český kráľ Václav IV. nesúhlasil s voľbou kladrubského opáta. Chcel zajať arcibiskupa a jeho pomocníkov. Janovi z Jenštejna sa podarilo uniknúť a zlosť si kráľ vybil na spolupracovníkoch arcibiskupa. Ján Nepomucký na následky mučenia zomrel a jeho telo 20. marca 1393 hodili do Vltavy. Našli ho takmer až po mesiaci. Keď ho našli na hladine, boli okolo jeho hlavy svetlá ako hviezdy. Bol spovedníkom kráľovnej Žofie a odmietol kráľovi Václavovi IV. vyzradiť obsah jej spovede. Aj preto ho kráľ dal mučiť a zavraždiť.
V rámci kanonizačného procesu v roku 1719 otvorili Nepomuckého hrob na overenie pôvodu ostatkov. Pri tejto príležitosti vypadol z lebky kus zachovanej organickej hmoty, ktorú komisia, v ktorej boli aj významní lekári, identifikovala ako jazyk. Ten sa v tele mŕtveho v hrobe rozkladá medzi prvými. Tento nález bol ponímaný ako symbol nevyzradenia spovedného tajomstva.
V roku 1729 pápež Benedikt XIII. vyhlásil Jána Nepomuckého za svätého. Kresťanský spisovateľ Tertullianus zo severnej Afriky, ktorý sa zaoberal podstatou cirkvi a kresťanskej bohoslužby, povedal, že „krv mučeníkov je semenom kresťanov.“