Je to vec srdca. Je veľa úradov, ktoré môže muž naplniť ako kráľ – ako otec rodiny, manažér oddelenia, farár v cirkvi, tréner športového družstva či premiér národa – ale vo všetkom je požadované rovnaké srdce. „Sťa vodná struha je srdce kráľa v ruke Pánovej, vedie ho, kamkoľvek chce.“ (Prís 21, 1)

Táto pasáž sa často používa na vysvetlenie Božej zvrchovanosti, vďaka ktorej môže urobiť s človekom, čo uzná za správne. Istotne, Boh je zvrchovaný až do takejto miery. Ale nemyslím si, že práve to by malo byť podstatou tohto verša. Boh len zriedka núti človeka urobiť niečo proti jeho vôli, pretože Boh omnoho viac uprednostňuje, aby nemusel, aby človek chcel splniť Božiu vôľu. „Tak si dnes vyvoľte, komu chcete slúžiť.” (Joz 24,15). Boh túži, aby mu bol človek úplne odovzdaný, aby jeho srdce slobodne letelo k Bohu a túžilo žiť v Duchu a kráčať po cestách Boha, po chodníkoch Ducha.

Pozrite sa, ako Mojžiš vyvádza Izrael zo zajatia a privádza k Zasľúbenej zemi. Všimnite si, ako začína každá kapitola, ktorá rozpráva príbeh o Exode, od kapitoly šesť po kapitolu štrnásť: „Pán povedal Mojžišovi...“ a až do konca kapitoly robí Mojžiš to, čo mu Boh prikázal. Je toto spôsob, akým muži, ktorých poznáte, vedú svoje podniky, svoje cirkevné spoločenstvá, komunity, farnosti a svoje rodiny? Je zarážajúce, že kresťanskí muži tak málo vyhľadávajú a očakávajú vedenie od Boha. Dostanú dobrý nápad a idú ho jednoducho uskutočniť. Veľkí králi to takto nerobia. Dávid je toho príkladom. „Po tomto sa Dávid pýtal Pána: „Mám vtiahnuť do niektorého z judských miest?“ Pán mu odpovedal: „Vtiahni!“ Dávid sa pýtal: „Kam mám vtiahnuť?“ Odpovedal: „Do Hebronu.“ Dávid teda vtiahol ta…“ (2 Sam 2,1-2) Vo svojom srdci a v každodennom praktizovaní svojej viery je Dávid mužom odovzdaným Bohu. Len na pripomenutie, Dávid je označovaný ako muž presne podľa Božieho srdca.

Toto je spôsob, akým žil aj Ježiš. „Lebo ja som nehovoril sám zo seba, ale Otec, ktorý ma poslal, ten mi prikázal, čo mám povedať a čo mám hovoriť. A viem, že jeho príkaz je večný život. Čo teda hovorím, hovorím tak, ako mi povedal Otec.“ Ježiš si mohol uplatňovať svoju vlastnú vôľu; istotne mal moc, aby tak urobil, a talent, a mohli by sme dodať, že my by sme mu dôverovali aj keby sa rozhodol robiť po svojom. Ježiš práve naopak, podrobil sa Otcovi vo všetkom. Bez ohľadu na vek, pozíciu či prirodzené schopnosti, muž je pripravený stať sa Kráľom len vtedy, keď je jeho srdce na správnom mieste. To znamená, keď je vo všetkom podriadený Bohu.